byrokracia -ie ž. pejor.
1. vrstva ľudí profesionálne pracujúcich v správe a riadení, úradnícky aparát
2. preceňovanie formálnych pravidiel v úradovaní, byrokratizmus;
byrokrat -a m. kto úzkoprso lipne na predpisoch, na formalitách;
byrokratický príd.: b. aparát; b. postup;
byrokraticky prísl.
byrokrat -ta pl. N -ti m.
byrokrat -ta pl. N -ti m. ⟨fr. + gr.⟩ pejor. ▶ úradník úzkoprso lipnúci na predpisoch, na formalitách: európski, bruselskí, regionálni byrokrati; byrokrati z OSN; obmedziť počet byrokratov; Žena chodila celý deň po rôznych úradoch. Sčasti aj vinou byrokratov. [R. Sloboda] ▷ byrokratka -ky -tiek ž.
byrokrat -a m. (byrokratka -y ž.) ‹f + g›
1. príslušník byrokracie 1, 2
2. pejor. človek, najmä úradník, postupujúci nepružne, formalisticky: skostnatený b.;
byrokratický príd.
1. úradnícky: b. systém správy; b. aparát
2. pejor. nepružný, formalistický: b. postup;
byrokraticky prísl.;
byrokratickosť -ti ž. byrokratizmus, byrokracia 3
byrokrat p. úradník
byrokracia, -ie ž.
1. vláda činiteľov verejnej správy, vláda úradníctva;
2. hromad. úradníctvo;
3. pejor. úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch: boj proti b-ii;
byrokrat, -a m. pejor. úradník úzkoprso lipnúci na predpisoch, na formalitách;
byrokratka, -y, -tiek ž.;
byrokratický príd.: b-é úradníctvo; b-é spôsoby, metódy;
byrokratickosť, -ti ž.