burič -a m. kto sa búri proti spoločenským poriadkom, autorite ap. al. poburuje iných, rebelant, vzbúrenec, povstalec;
buričský príd.: b-é reči, b-á povaha;
buričsky prísl.: správa sa b.;
buričstvo -a s.
buričstvo -va s.
buričstvo -va s. ▶ stavanie sa na odpor proti zaužívaným poriadkom, autorite a pod.; syn. rebelantstvo: básnikovo b. a odbojnosť; Buričstvo sa šíri ako mor, nákaza, ktorej sme vystavení napospas. [B. Tinák]
burič, -a m. poburovateľ, rozvratník, rebelant;
burička, -y, -čiek ž.;
buričstvo, -a str. poburovanie, odbojníctvo