burič -a m. kto sa búri proti spoločenským poriadkom, autorite ap. al. poburuje iných, rebelant, vzbúrenec, povstalec;
buričský príd.: b-é reči, b-á povaha;
buričsky prísl.: správa sa b.;
buričstvo -a s.
buričský -ká -ké 2. st. -kejší príd.
buričský -ká -ké 2. st. -kejší príd. ▶ ktorý je prejavom odporu proti zaužívaným poriadkom, autorite a pod.; vlastný buričovi; syn. rebelantský, odbojnícky: buričské reči; buričská povaha; buričská myšlienka, výzva; buričská jánošíkovská poézia z čias útlaku [L. Mňačko]
buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti • rebelantský • rebelský • hovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duch • vzbúrenecký • odbojnícky • odbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národ • disidentský (ktorý je proti oficiálnej politike) • pren. revolučný: revolučná nálada • zried.: rozbrojný • rozbrojnícky
burič, -a m. poburovateľ, rozvratník, rebelant;
burička, -y, -čiek ž.;
buričstvo, -a str. poburovanie, odbojníctvo