burič -a m. kto sa búri proti spoločenským poriadkom, autorite ap. al. poburuje iných, rebelant, vzbúrenec, povstalec;
buričský príd.: b-é reči, b-á povaha;
buričsky prísl.: správa sa b.;
buričstvo -a s.
burič -ča pl. N -či m.
burič -ča pl. N -či m. ▶ kto sa stavia na odpor proti spoločenskému poriadku, autorite a pod., búri sa al. podnecuje k vzbure iných; syn. rebelant, vzbúrenec: nespokojný, nebezpečný b.; panslávsky burič [J. Smrek]; Menších buričov a nespratníkov dával zatvárať do kamenných jaskýň. [P. Jaroš] ▷ burička -ky -čiek ž.
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s políciou • povstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom • odbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahanec • konšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojník • zastar. odbojca • burič • rebelant • rebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)
burič, -a m. poburovateľ, rozvratník, rebelant;
burička, -y, -čiek ž.;
buričstvo, -a str. poburovanie, odbojníctvo
burič1 m poburovateľ, rozvratník, rebelant: bil take buricz (TRENČÍN 1598- 1600); yakožto dobreho poradku russitel a burics potrestany bol (ŽILINA 1696); evocator: wywoláwač, burič, který lidj burj, neswornosti rozsýwáč (WU 1750)
burič2 m kto búra, rúca niečo: gemu na očj drzelj, že bjl buric chrámu (CS 18. st)