burcovať nedok. expr.
1. vytŕhať zo spánku, nástojčivo prebúdzať: b. niekoho zo spánku
2. povzbudzovať do činnosti; prebúdzať uvedomenie: b. robotníctvo, b. ľud do boja za národné oslobodenie; b. svedomie, b. proti vojne
burcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
burcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. expr. 1. (koho, čo; ø) ▶ hlučne, prudko vyrušovať zo spánku, z pokoja, prebúdzať, budiť, rušiť: b. spáčov; b. celý dom; Mohol by si dovoliť aspoň mne, aby som sa vyspala, a neburcovať ma zo sna ešte za tmy! [Ľ. Zúbek] 2. (koho, čo (do čoho/k čomu); ø) ▶ dôrazne, naliehavo povzbudzovať do nejakej činnosti; prebúdzať uvedomenie, podnecovať k niečomu; syn. alarmovať: b. divákov, publikum, spoluhráčov; b. svedomie, verejnú mienku; b. do boja; Odhaľovať, burcovať je jednou z hlavných úloh fotografie. [Pd 1994] 3. zried. (čím) ▶ prudko, búrlivo sa prejavovať; syn. lomcovať: Zlosť burcovala jeho vnútrom. [R. Moric] ▷ dok. k 1, 2 ↗ vyburcovať, zburcovať
aktivizovať uvádzať do (väčšej) činnosti • mobilizovať • podnecovať • povzbudzovať: aktivizoval, podnecoval mládež, aby športovala • zried. aktivovať: aktivovanie trhu • stimulovať (dávať k činnosti prvý podnet): stimulovať, aktivizovať tvorivosť ľudí • burcovať (s veľkou intenzitou) • motivovať (dávať popud na niečo): úspech ich motivoval na vyššie výkony • kniž. provokovať: provokovať záujem o podnikanie • pobádať • expr.: badúriť • badurkať • podúrať: zvedavosť badúrila, badurkala mysle; podúrať do roboty
alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
burcovať 1. p. budiť 1 2. p. alarmovať, búriť 1
búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie
2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2
vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojná • nabádať • pobádať • povzbudzovať • ponúkať • podnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do reči • mať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátil • expr. burcovať: burcovať na odpor • aktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojne • expr.: badúriť • badurkať • duriť • podúrať
2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiť • provokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokuje • podnecovať • povzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu
burcovať, -uje, -ujú nedok. expr.
1. (koho i bezpredm.) vyrušovať zo spánku, budiť, prebúdzať, zobúdzať: b. niekoho zo spánku, zo sna; Teraz trochu zdriemol a už ho burcujú. (Rys.)
2. (koho, čo i bezpredm.) podnecovať, povzbudzovať do činnosti, prebúdzať v niekom uvedomenie: Burcuje svedomie ľudu. (Roy) Nový, mocný prúd uvedomelej lásky burcoval ho z niekdajšej apatie. (Urb.); časopis burcuje mládež (Fr. Kráľ), b. do boja za mier, b. národné povedomie;
3. zried. (čím) lomcovať, burácať: Zlosť burcovala jeho vnútrom. (Mor.);
dok. k 1, 2 zburcovať, vyburcovať
burcovať nedok. 1. or, turč, top expr. rušiť, prebúdzať zo spánku: Starí ňemali raďi, ke_dakto v noci burcovau̯, kľáľi (Žaškov DK); Ale to ma nemosev burcuvat prostred noci (Ludanice TOP); burcuvať (Mošovce MAR) 2. expr. búchať, trieskať: Ket prišla z muziki, burcuvala z bránku tag mocne, že šetkích pobudela (Val. Belá PDZ); Burcuvali nám na dvere o pou̯noci (Návojovce TOP) 3. zried. podnecovať, povzbudzovať do činnosti: Náz burcuvaľi, rozdávaľi plagáti, rečňiľi (Málinec LUČ)