Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

burcovať nedok. expr.

1. vytŕhať zo spánku, nástojčivo prebúdzať: b. niekoho zo spánku

2. povzbudzovať do činnosti; prebúdzať uvedomenie: b. robotníctvo, b. ľud do boja za národné oslobodenie; b. svedomie, b. proti vojne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
burcovať ‑uje ‑ujú nedok.

burcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.

burcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. expr. 1. (koho, čo; ø) ▶ hlučne, prudko vyrušovať zo spánku, z pokoja, prebúdzať, budiť, rušiť: b. spáčov; b. celý dom; Mohol by si dovoliť aspoň mne, aby som sa vyspala, a neburcovať ma zo sna ešte za tmy! [Ľ. Zúbek]
2. (koho, čo (do čoho/k čomu); ø) ▶ dôrazne, naliehavo povzbudzovať do nejakej činnosti; prebúdzať uvedomenie, podnecovať k niečomu; syn. alarmovať: b. divákov, publikum, spoluhráčov; b. svedomie, verejnú mienku; b. do boja; Odhaľovať, burcovať je jednou z hlavných úloh fotografie. [Pd 1994]
3. zried. (čím) ▶ prudko, búrlivo sa prejavovať; syn. lomcovať: Zlosť burcovala jeho vnútrom. [R. Moric]
dok. k 1, 2vyburcovať, zburcovať

aktivizovať uvádzať do (väčšej) činnosti • mobilizovaťpodnecovaťpovzbudzovať: aktivizoval, podnecoval mládež, aby športovalazried. aktivovať: aktivovanie trhustimulovať (dávať k činnosti prvý podnet): stimulovať, aktivizovať tvorivosť ľudíburcovať (s veľkou intenzitou) • motivovať (dávať popud na niečo): úspech ich motivoval na vyššie výkonykniž. provokovať: provokovať záujem o podnikaniepobádaťexpr.: badúriťbadurkaťpodúrať: zvedavosť badúrila, badurkala mysle; podúrať do roboty


alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarmrobiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiariexpr.: burcovaťbuntošiťbuntovaťbalušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíteplašiť: správa nás plašila do obozretnosti


budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


burcovať 1. p. budiť 1 2. p. alarmovať, búriť 1


búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovaťznepokojovať: búri, znepokojuje verejnosťmobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odporhovor. expr.: buntošiťbuntovaťexpr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiťburcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie

2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2


vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádaťpobádaťpovzbudzovaťponúkaťpodnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriťbadurkaťduriťpodúrať

2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiťprovokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovaťpovzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

burcovať, -uje, -ujú nedok. expr.

1. (koho i bezpredm.) vyrušovať zo spánku, budiť, prebúdzať, zobúdzať: b. niekoho zo spánku, zo sna; Teraz trochu zdriemol a už ho burcujú. (Rys.)

2. (koho, čo i bezpredm.) podnecovať, povzbudzovať do činnosti, prebúdzať v niekom uvedomenie: Burcuje svedomie ľudu. (Roy) Nový, mocný prúd uvedomelej lásky burcoval ho z niekdajšej apatie. (Urb.); časopis burcuje mládež (Fr. Kráľ), b. do boja za mier, b. národné povedomie;

3. zried. (čím) lomcovať, burácať: Zlosť burcovala jeho vnútrom. (Mor.);

dok. k 1, 2 zburcovať, vyburcovať

burcovať nedok.
1. or, turč, top expr. rušiť, prebúdzať zo spánku: Starí ňemali raďi, ke_dakto v noci burcovau̯, kľáľi (Žaškov DK); Ale to ma nemosev burcuvat prostred noci (Ludanice TOP); burcuvať (Mošovce MAR)
2. expr. búchať, trieskať: Ket prišla z muziki, burcuvala z bránku tag mocne, že šetkích pobudela (Val. Belá PDZ); Burcuvali nám na dvere o pou̯noci (Návojovce TOP)
3. zried. podnecovať, povzbudzovať do činnosti: Náz burcuvaľi, rozdávaľi plagáti, rečňiľi (Málinec LUČ)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu