buržuj -ja pl. N -ji m.
buržuj -ja pl. N -ji/-jovia m. ⟨rus. ‹ fr.⟩ hovor. zastar. pejor. ▶ príslušník buržoázie; vlastník väčšieho majetku, boháč: Ale brucho mu ostalo, trčalo z kresla, zavadzalo mu a dodávalo výzor blahobytného buržuja. [K. Lazarová]; Ako huby po daždi nám vyhúkli vedno s vilami naši noví buržuji. [P. Štrelinger] ▷ buržujka -ky -jok ž.
buržuj -a m. (buržujka -y ž.) ‹r < f› hovor. pejor. príslušník buržoázie; zámožný človek, boháč;
buržujský príd.
boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč
buržuj p. boháč
buržuj, -a, mn. č. -i/-ovia m. hovor. pejor. príslušník buržoázie, buržoa; boháč: Len buržujov treba pohlušiť, lebo tí sú príčinou všetkého zla. (Urb.) Tá vojna proletárov proti vám, buržuji. (Štítn.);
buržujka, -y, -jok ž.;