burácať -a nedok.
1. robiť veľký hukot, rachotiť, hučať, dunieť: víchor, more b-a, hromy b-jú; smiech, hudba b-a; b-úci potlesk
2. expr. (o citoch, pocitoch) prudko sa prejavovať, búriť (sa): vášeň, hnev v ňom b-a
burácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -canie nedok.
burácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -canie nedok. 1. ▶ znieť silným, ohlušujúcim zvukom; spôsobovať veľký hluk; syn. hrmieť, dunieť: vietor, more buráca; motory burácajú; burácanie hromu; lietadlá burácajúc naberajú výšku [Sme 2001]; Dole po ceste burácali dve motorky. [H. Zelinová]; Z obrazovky burácala rezká vojenská hudba. [LT 1998] 2. ▶ hlučne, búrlivo prejavovať nadšenie, súhlas a pod.: dav, publikum buráca; hľadisko buráca smiechom; Obrovská senzácia, diváci pri premiére burácali v nekonečných ováciách. [Sme 2001] 3. expr. (kde) ▶ (o citoch, pocitoch) prudko, intenzívne sa prejavovať, búriť, kypieť: zlosť, vášeň v ňom buráca; Aj to bolo znamenie, že v podporučíkovom vnútri buráca sopka nevôle a hnevu. [R. Moric] ▷ dok. ↗ zaburácať
burácať 1. p. hučať 1, hrmieť 1 2. p. búriť sa 2
búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu
2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa
dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučať • hukotať • hrčať: v diaľke duní, hučí vodopád • nár.: duňať (Gráf) • dudnieť (Kukučín) • expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhle • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr.: burácať • búriť: víchor burácal
duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkať • fučať • dúchať: vietor duje, fúka od severu • fičať • svišťať • hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo nás • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetrík • podúvať • pofukovať • povievať (chvíľami): od rieky povieval chlad • víchoriť • víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za noci • burácať • hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí
hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmelo • burácať • dunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrely • hučať: nad nami hučalo lietadlo • expr.: rachotiť • rachotať • romoniť: vlaky rachotia, romonia • hrmotiť • hrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po ceste • podunievať • pohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva
2. p. kričať 1
hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotať • hrčať: voda hučí, hukoce, hrčí • dunieť: v diaľke duneli delá • nár. dunčať (Dobšinský) • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr. huhlať (tlmene hučať): potok huhle • expr.: burácať • búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú noc • húkať (ťahavo hučať): sirény húkali • expr. revať: rozvodnený potok reve • expr.: víchoriť • víchriť: víchrenie vĺn
p. aj hrmieť 1
2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2
kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí • prekypovať • pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)
2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieť • prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie • kvasiť sa • búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri • burácať (o mori)
3. mať hojnosť • prekypovať • oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím • expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou • hýriť • iskriť: hýri, iskrí vtipmi • vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou
burácať, -a, -ajú nedok. expr. hučať, hrmieť, mocne dunieť; búriť sa: orkán, víchor buráca; hromy burácajú; búrka buráca od lesa (Heč.); burácajúce more (Fr. Kráľ); divé burácanie výstrelov (Gráf); burácajúci potlesk búrlivý; Jak tajfún burácal bojový spev. (Fr. Kráľ) Ťažké vozy s delami, prachom a guľami burácali po kamení. (Kal.);
pren. s prudkosťou sa prejavovať (o citoch a pocitoch): burácajúce city (Vaj.) prudké, vášnivé; V prsiach jej buráca žravá bolesť. (Kuk.) Badal, že cit, ktorý ho opanoval, buráca i v nej. (Jégé);
dok. zaburácať