buntovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok.
buntovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok. ⟨nem.⟩ expr. (ø; proti komu, čomu) ▶ vyvolávať odpor, podnecovať k vzbure proti autorite, režimu a pod., poburovať, búriť: Začali veru krivdy naprávať svojsky a sedliacky, začali buntovať a rabovať v panských lesoch a židovských šenkoch. [V. Mináč]; On plagáty tlačí, rozliepa, buntuje proti štátu. [L. Hagara] ▷ dok. ↗ zbuntovať
buntovať nedok. ‹n›
1. zastar. (čo) tajne chystať, dohovárať
2. expr. (koho, A) podnecovať, búriť: b. ľudí;
buntovať sa nedok. zastar. (s kým) spolčovať sa, dohovárať sa
alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
buntovať 1. p. búriť 1, alarmovať 2. p. budiť 1
búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie
2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2
buntovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (bezpredm. i proti komu) buntošiť: Dcéra buntuje proti rodičom! (Vaj.) A kto buntuje? Kto zavádza a kazí mládencov? (Jil.)
buntovať nedok. 1. vsl expr. podnecovať, popudzovať: To jeho macir ho buntuje, žebi ženu bil (Ovčie PRE); Furd ho buntovala procifko mňe (Dl. Lúka BAR); To ňičija, ľem joho robota, vun to muśel buntovac s calej okoľici do tej veci (Hatalov MCH) 2. expr. robiť ťažkosti, znepokojovať: Srcco ho jakosi buntuje (Bošany TOP) 3. expr. robiť buchot, lomoziť, vyrušovať: Tak ten dešč buntoval! (Zborov n. Bystr. KNM)
buntovať sa [bu-, pu-] ndk nem zoskupovať sa, spolčovať sa: Kaifass radu swolage, na Krysta toho praweho Dawida stjžnost wede, že se proti nim a Moyžissowi puntuge (CO 17. st); proti nam (pápežovi) se zlobive buntuji (KR 1751); foedus facere: puntowati se (PD 18. st)