Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

buntovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok.

buntovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok. ⟨nem.⟩ expr. (ø; proti komu, čomu) ▶ vyvolávať odpor, podnecovať k vzbure proti autorite, režimu a pod., poburovať, búriť: Začali veru krivdy naprávať svojsky a sedliacky, začali buntovať a rabovať v panských lesoch a židovských šenkoch. [V. Mináč]; On plagáty tlačí, rozliepa, buntuje proti štátu. [L. Hagara]dok.zbuntovať

buntovať nedok. ‹n›

1. zastar. (čo) tajne chystať, dohovárať

2. expr. (koho, A) podnecovať, búriť: b. ľudí;

buntovať sa nedok. zastar. (s kým) spolčovať sa, dohovárať sa

alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarmrobiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiariexpr.: burcovaťbuntošiťbuntovaťbalušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíteplašiť: správa nás plašila do obozretnosti


budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


buntovať 1. p. búriť 1, alarmovať 2. p. budiť 1


búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovaťznepokojovať: búri, znepokojuje verejnosťmobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odporhovor. expr.: buntošiťbuntovaťexpr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiťburcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie

2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

buntovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (bezpredm. i proti komu) buntošiť: Dcéra buntuje proti rodičom! (Vaj.) A kto buntuje? Kto zavádza a kazí mládencov? (Jil.)

buntovať nedok.
1. vsl expr. podnecovať, popudzovať: To jeho macir ho buntuje, žebi ženu bil (Ovčie PRE); Furd ho buntovala procifko mňe (Dl. Lúka BAR); To ňičija, ľem joho robota, vun to muśel buntovac s calej okoľici do tej veci (Hatalov MCH)
2. expr. robiť ťažkosti, znepokojovať: Srcco ho jakosi buntuje (Bošany TOP)
3. expr. robiť buchot, lomoziť, vyrušovať: Tak ten dešč buntoval! (Zborov n. Bystr. KNM)

buntovať sa [bu-, pu-] ndk nem zoskupovať sa, spolčovať sa: Kaifass radu swolage, na Krysta toho praweho Dawida stjžnost wede, že se proti nim a Moyžissowi puntuge (CO 17. st); proti nam (pápežovi) se zlobive buntuji (KR 1751); foedus facere: puntowati se (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu