buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu; b. ľud; b-enie záškodníkov
buntošiť -ší -šia (ne)buntoš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.
buntošiť -ší -šia buntoš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. ⟨nem.⟩ expr. 1. (ø; proti komu, čomu; koho) ▶ vyvolávať odpor, podnecovať k vzbure proti autorite, režimu a pod., poburovať, búriť: b. ľudí; Vyhnali ho medzi prvými, lebo buntošil, podkušiaval, rebeloval. [P. Karvaš]; Do prvej línie pôjdu tí, čo buntošia proti zákonom. [H. Zelinová] 2. (ø; koho, čo) ▶ hlukom vyrušovať obyč. zo spánku; syn. balušiť: b. zavčasu ráno; nechcel uprostred noci b.; Viem, že v dielni voľakto buntošil aj po polnoci. [A. Chudoba]; Ostatní by boli spali s chuťou i dlhšie, ale otec, dosýta vyspatý, buntošil po kuchyni. [I. Habaj] ▷ dok. ↗ zbuntošiť
alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
buntošiť 1. p. búriť 1, alarmovať 2. p. budiť 1
búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie
2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2
duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne
2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1
buntošiť, -í, -ia nedok. hovor. expr. (bezpredm. i proti komu, zried. i koho) poburovať, búriť, burcovať, buntovať: Reakcia bude šarapatiť a buntošiť naďalej. (Fr. Kráľ) Chlapci buntošia okolo školy. (Gab.) Po nociach buntošili ako zbojníci. (Min.) A teraz ti ide buntošiť proti družstvu. (Pláv.) Vari si buntošil proti otcovi? (Jes-á) Čože ťa buntoší? (Ráz.)
buntošiť nedok. csl expr. rušiť, znepokojovať (obyč. vyrušovať zo spánku): Buntošiu̯ už zafčaz rána (Likavka LM); Tag bi ho zarazela, stargáňa kéhosi, staňe gvóľi fajce a buntoší ot piaťej (Čičmany ŽIL); Co tu teľo buntošiš, ňedaš pokoj? (Letanovce SNV)