bulo bula pl. N bulovia I bulami m.
bulo bula pl. N bulovia m. ⟨nem.⟩ expr. ▶ obmedzený, hlúpy človek (často ako nadávka); syn. truľo, chmuľo: mestský b.; Smejú sa mi, že som taký bulo, bibas, ktorého si jedna načisto obkrútila okolo prsta. [L. Ballek]; Dievča povedalo, že s takým bulom sa nedá rozprávať. [R. Sloboda]
bulisko p. bulo
bulo m. 1. zsl samec hovädzieho dobytka, plemenný býk: Za rog už móžeme bula aj predat (Val. Belá PDZ); Vasko chová obecného bula (Dol. Súča TRČ); Pŕveči vihánav pastiér bula s kravámi (Brestovany TRN); F každéj dzedzine mávali jenneho, prípanne aj vác plemenních bulóv (Šípkové PIE) F. hladá tela pod bulom (Bošáca TRČ) - robí niečo nezmyselné, hlúpe 2. vulg. nadávka a. mocnému i záletnému mužovi: To je takí bulo! (Svätoplukovo NIT); Zuza je zato sprostá, že mu do bulvo nadáva (Čičmany ŽIL) b. hlúpemu človeku: Zmizňi, ti bulo jeden! (Kuchyňa MAL); Ťi bulo sprostí! (Revúca); bulisko m. zvel. expr. k 1: bulisko (Bošáca TRČ)
bulo, bulej m zsl nem býk: kraw dognich 7, bulowe 2 (BECKOV 1729); bulegow dwogročnich 5, buleg stary weliky 1 (T. BOHUSLAVICE 1736); kdiž krawu od bula dowedež (HK 18. st) P. atpn Andreas Bulo (ŠTVRTOK 1522); -ko, -ík dem: bulegko geden (LUDANY 1656); s tyelenyecz zanecha bulky 2; bulegkowye letossny (DUBNICA n. V. 1720) P. atpn Martino Bwlik iudice (v Osľanoch 1470)