Bukovina -ny L -ne ž.
bukovina -ny ž. hromad.
Bukovina -ny L -ne ž. ▶ historické územie v severovýchodných Karpatoch na Ukrajine a v Rumunsku, národnostne veľmi rôznorodé ▷ Bukovinčan -na pl. N -nia m.; Bukovinčanka -ky -niek ž.
1. obec na strednom Slovensku v Liptovskomikulášskom okrese severozápadne od Liptovského Mikuláša
2. časť mesta Nová Baňa
3. časť obce Bzenica;
Bukovinčan -na pl. N -nia m.;
Bukovinčanka -ky -niek ž.;
bukovinský -ká -ké príd.
bukovina -ny ž. hromad. zried. ▶ bukový les, bučina: Zajtra pôjdem s Čučkom do bukoviny. [J. Jonáš]
bučina bukový porast, les • zried.: búčie • bukovina: stráne porastené bučinou, bukovinou
bukovina p. bučina
bukovina, -y, -vín ž. zried. bukový les, bučina (Hviezd.)
Bukovina, -y ž. hist. krajina ležiaca na severovýchod od východných Karpát
bukovina ž. hromad. 1. jtrenč, priev bukový les, bučina: bukovina (Bošáca TRČ, Prievidza) 2. bukové drevo (napr. na výrobu varešiek): bukovina (St. Turá NMV)
bukovina ž hora, les s bukovým porastom, bučina: ty zeme wssecky a luky za wrchom až po bukowynu su petrowianske (P. LEHOTA 1641); čloweku do bukoviny strany desek strany desek bukowych chodycymu (KRUPINA 1706); faginea sylva: bukowina (KS 1763) P. tpn Silva Bocouna (v Nitrianskej 1113 CDSl); riv. Bukoyna (v Turci 1281 VSS); -ka dem mladá buková hora: jaker nam vykazuje s takich bukovinok, aby pastiri tam lichvu nepasli (BANKA 1779) P. tpn silva Bukowinka (B. LEHOTA 1623)