bukolický -ká -ké príd.
bukolický -ká -ké príd. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. lit. ▶ čerpajúci námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode: bukolické piesne; bukolická poézia 2. kniž. ▶ majúci charakter pokojného, harmonického života obyvateľov vidieka, najmä pastierov; syn. idylický, selankový: bukolické ticho; bukolická pohoda; b. žáner; bukolický pokoj mojich vysokoškolských prázdnin [N. Rappensbergerová]
bukolický príd. ‹l < g› vzťahujúci sa na staroveký pastiersky život; pren. kniž. vzťahujúci sa na vidiecky, idylický život; lit. b-á poézia vyznačujúca sa námetmi z prírody a zo života na vidieku a idylizujúca ich
bukolický p. idylický 2
idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojný • harmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidieku • tichý • mierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitie • poetický • čarovný • rozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenka • pren.: selankový • selankovitý: selanková, selankovitá atmosféra
2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankový • selankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmu • bukolický • pastiersky • pastorálny: bukolická, pastierska poézia
bukolický príd. týkajúci sa pastierskeho, vidieckeho života, idylický: b-á poézia, b-á skladba, b-é piesne