buditeľ -a mn. -ia m. predstaviteľ národného obrodenia: slovenskí b-ia;
buditeľka -y -liek ž.;
buditeľský príd.: b-á činnosť
buditeľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
buditeľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. hist. ▶ predstaviteľ národného obrodenia: národný b.; horlivý b. a podporovateľ národného života; slovenskí buditelia 2. kniž. ▶ kto prebúdza iných z pasivity, rezignácie; kto motivuje k činom, k pravde, k dobru: b. svedomia; Umelci, tí opravdiví, boli a zostanú buditeľmi, povedzme, že rušivými buditeľmi. [J. Noge] ▷ buditeľka -ky -liek ž.
buditeľ, -a, mn. č. -lia m. pracovník na povznesení, obrodení národa: národný b.; naši buditelia;
buditeľský príd.: b-á činnosť, b-á práca