Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom; nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú; vozne b-jú (pri posúvaní); zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

● expr. b. do sveta tárať;

dok. buchnúť -e -ú -chol

// buchnúť sa

1. udrieť sa: b. sa do kolena

2. hovor. expr. zamilovať sa, zaľúbiť sa: je do nej b-tý

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

buchnúť ‑e ‑ú ‑chol dok.; buchnúť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

buchnúť -chne -chnú -chni! -chol -chla -chnúc -chnutý -chnutie dok.

buchnúť sa -chne sa -chnú sa -chni sa! -chol sa -chla sa -chnúc sa -chnutý -chnutie sa dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

búchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chanie nedok. 1. (čím; ø) ▶ spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. kladivom, dverami; Tesári búchali sekerami. [V. Mináč]
2. ▶ vydávať tupý zvuk pri náraze tvrdých predmetov, pri výstreloch a pod., robiť buchot: dvere búchajú; Ťažké vozne hlucho búchajú v spleti koľajníc. [M. Urban]; Tri dni búchali výstrely z brokovníc. [Vč 1978]; Pozor, bude to búchať! [Pd 1995]
3. (na čo/po čom/do čoho) ▶ prudko, údermi narážať, búšiť; syn. udierať: b. päsťou po stole; b. do lopty; sused večer búchal na stenu; Krv mu však búcha do spánkov silou konského kopnutia. [P. Jaroš]; pren. Ale revolúcia búchala na dvere Uhorska. [V. Mináč] začínala sa prejavovať
4. (koho po čom/do čoho) ▶ údermi zasahovať človeka al. iného živého tvora; syn. biť: b. niekoho po hlave, po chrbte, do chrbta
◘ fraz. expr. búchať do sveta tárať
▷ opak. búchavať -va -vajú -val; dok. ↗ buchnúť, k 1 – 3 ↗ zabúchať

búchať sa -cha sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chajúci sa -chanie sa nedok. (o čo; do čoho) ▶ opakovane prudko narážať; syn. udierať sa, biť sa: b. sa po nohách ◘ fraz. búchať sa do pŕs zaprisahávať sa ▷ dok. ↗ buchnúť sa

buchnúť -chne -chnú -chni! -chol -chla -chnúc -chnutý -chnutie dok. 1. (čím) ▶ spôsobiť silný tupý zvuk pri náraze: b. kladivom, b. za sebou dverami
2. ▶ vydať tupý zvuk pri náraze tvrdých predmetov, pri výstrele a pod.: brána buchla; Odrazu dolu v hale niečo buchlo, pod galériou sa ozvali a vzápätí zanikli čiesi kroky. [A. Baláž]; Na ihrisko z davu vyleteli dve fľaše, buchlo niekoľko petárd. [Sme 2002]
3. (na čo/po čom/do čoho/o čo) ▶ prudko, úderom naraziť, búšiť; syn. udrieť: b. na zem spadnúť; b. päsťou do stola; Rozbehla som sa k svetlu, oslepená som buchla hlavou o hradu. [L. Ťažký]; Budík zvonil a zvonil, kým som po ňom nebuchol. [D. Dušek]
4. (koho (čím) po čom/do čoho) ▶ úderom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora; syn. udrieť: zľahka, silne niekoho b. do chrbta; Ako by ho boli buchli obuchom po hlave. [V. Mináč]
5. hovor. expr. ▶ prestať (dobre) fungovať, zlyhať: buchla nám obrazovka na televízore; V počítači buchol disk. [InZ 1999] pokazil sa
◘ fraz. vrecom [po hlave] buchnutý hlúpy
▷ nedok. k 1 – 4 ↗ búchať

buchnúť sa -chne sa -chnú sa -chni sa! -chol sa -chla sa -chnúc sa -chnutý -chnutie sa dok. 1. (do čoho; o čo) ▶ mimovoľným nárazom si spôsobiť telesnú bolesť; syn. udrieť sa: b. sa do kolena, do hlavy; b. sa o dvere, o roh stola
2. hovor. expr. (do koho) ▶ pocítiť k niekomu lásku, zamilovať sa, zaľúbiť sa; syn. bachnúť sa: je do neho buchnutá; Ešte ako študent priemyslovky sa bezhlavo buchol do jednej Máliky. [J. Beňo]
◘ fraz. buchnúť sa po čele na znak pochopenia; buchnúť sa po vrecku neľutovať výdavky
▷ nedok. k 1 ↗ búchať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

buchnúť sa p. zaľúbiť sa 1

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúť • tresnúť • trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermi • prasknúť: čosi vonku prasklo • plesknúť • plesnúť • pľasknúť • pľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňami • expr.: capnúť • švacnúť • rachnúť • bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachlo • expr.: durknúť • zdurknúť: výstrel zdurkol • zarachotiť • zrachotiť • udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hrom • expr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1

ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerou • expr.: praštiť • tresnúť • tresknúť • chňapnúť • rachnúť • buchnúť • zried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlave • expr.: ochmeliť • orútiť • nár. expr.: olomáziť • ošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjom • omráčiť • expr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

2. p. ohromiť

prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preboril • preliačiť sa • prelúpiť sa • prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalí • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť • napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistov • prekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mesto • iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodeji • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá choroba • zastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrka • zachvátiť • zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánok • ovládnuť • opanovať • zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútok • schytiť • pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätku • oddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematiky • slang.: rachnúť • buchnúť: v tretej triede rachol • slang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyziky • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (o viacerých osobách)

sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)

2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)

p. aj hodiť

streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť • vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca • expr.: buchnúť • rachnúť: rachol z revolvera

2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť • vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš • kopnúť (nohou): kopol už tretí gól

3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho • dať facku • expr.: vylepiť • vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie • expr.: struhnúť • vsotiť • vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši • fraz.: dať poza uši • dať po hlave

4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

búchať, -a, -ajú nedok.

1. robiť buchot (udieraním, dupaním, narážaním na tvrdé predmety ap.): dvere búchajú; b. dvermi; Pošiel dlažbou, búchajúc veľkými zablatenými čižmami. (Jes.) Ťažké vozne hlucho búchali v spleti koľajníc. (Urb.); búchajú z mažiarov (Ráz.) strieľajú;

2. (na čo, po čom, do čoho, zried. i do koho, o čo i bezpredm.) udierať, biť, tĺcť: b. na dvere, na okno; búchanie na zvon (Tim.) poplašné zvonenie; b. päsťou do stola, na stôl, b. do perín, b. niekoho po chrbte, do chrbta; More nebúchalo už na loď, ale ju hladkalo. (Jes.); srdce mu (jej, im) prudko búcha, búchanie srdca; Ani jej už nebúcha v sluchoch. (Kuk.); pren. dym búchal vysoko (Rys.) prudko vyrážal; v hlave búchala myšlienka (Kuk.) stále sa vracala;

3. pejor. rozprávať hlúposti, tárať: b. do sveta, b. dve na tri;

opak. búchavať, -a, -ajú;

dok. buchnúť, k 1 i zabúchať

|| búchať sa expr. (o čo, do čoho) udierať sa, biť sa, tĺcť sa: voda sa búcha o múry (J. Kráľ), on sa búcha o ploty (Kuk.)

● b. sa do pŕs (star. i v prsia) veriť sa

buchnúť, -ne, -nú, -chol dok.

1. nárazom, pádom, výstrelom ap. spôsobiť buchot: b. dvermi, dvere buchli, čosi buchlo; Vtom už i buchne patrón (Ráz.) vystrelí.

2. (na čo, do čoho, zried. i do koho, koho, zried. i o čo, po čom i bezpredm.) udrieť, naraziť: b. päsťou na stôl, do stola, b. niekoho do chrbta, b. s niečím o zem; pätami (čižiem) buchnú o zem (Tim.); buchlo srdce v nádeji (Sládk.); pren. mne buchla krv do tváre (Vans.) udrela, vrazila

● hovor. expr. vrecom (po hlave) buchnutý o hlúpom človeku;

3. štud. slang. prepadnúť;

nedok. búchať

|| buchnúť sa

1. (do čoho, do koho, o čo) udrieť sa, naraziť, vraziť: b. sa čelom do dverí; Na záhumní buchne sa do neho akýsi tieň. (Ráz.); buchol sa hlavou o strechu (Jes-á)

● b. sa (päsťou) do pŕs pri dosviedčaní;

2. slang. (do koho, do čoho) zamilovať sa: Už som ti povedala, že sa buchol do sklenky. (Čaj.) Lekár je už náležite buchnutý, len nevie do ktorej. (Al.)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

buchnúť dok.
1. csl úderom spôsobiť buchot, udrieť: A ked valasi ňekcú stať, bača buchňe palicou po dveroch (Pucov DK); Buchóv som pár rází na tem plech a škorci odleceli z vinohrada (Bučany HLO); Ket som ras buchnul na stol, ta šicke pohare ľem tak čerčeľi (Letanovce SNV)
2. csl naraziť: A voda tuha šla a buchla do tej skali, čo sa plti rostrhaľi (Ľavkovo TRS); Viľeťel z motorki, buchnul hlavú do stúpika a bolo po ňom (Čičmany ŽIL); Ňedala pozur, ta do ňeho buchla (Janov PRE)
F. buchél doňho jako slepí kvóň do stúpa (Bošáca TRČ) - nepozeral pred seba
3. csl vybuchnúť, explodovať: A šetko ván vihádzalo, ešťe aj bog dreva vihoďelo z ňej (z míle), ke_to spravela, že tag buchla (Kľak NB); Narás to buchlo blízo nás, dobreže náz nepozabíjalo (Brestovany TRN); Šecko sa zatriaslo, kot to buchlo (V. Lom MK); A toto (bomba) tam buchlo (Sobrance)
4. expr. streliť: No aľe von poton chiťev pušku a buchov do toho grófa (Lupoč LUČ); Tak som ľen tak nasľepo buchov za ňimi (Hnúšťa RS); Buchnul do tich drutoch, trafil tam das paru ras (Fintice PRE)
5. expr. rozbiť: Buchňi vádz vajíček, najíme sa! (Svätoplukovo NIT)
6. expr. spadnúť: Z lokton zhodzil s police misu, tá buchla na zem a rostĺkla sa (Brestovany TRN)
7. zsl expr. utrpieť finančný úpadok, skrachovať: Šporkasa buchla, ta su tam aj mojo groše (Revúca); Aľe i tot buchnou̯, ľebo skonkurovaľi ho židzi (Sobrance)
8. expr. prepadnúť v škole al. pri skúške: Opakuje druhú klasu, bo vloni buchnúl (Mníšany REV); buchnúť (Martin)

buchnúť sa dok.
1. zgem, jtrenč udrieť sa: Buchél sa o roch stola (Bošáca TRČ)
F. ľen po bruchu sa buchňeš a rano najeďená staňeš (Málinec LUČ) - nemusíš ani jesť na noc
2. turč, zgem, jtrenč, strspiš expr. zaľúbiť sa: Na prvuo viďeňia buchou̯ sa do ňej a čoskoro bola svadba (Martin); Buchél sa do dziéčata (Bošáca TRČ)
F. buchnú_ca ako somár kopi slami (Rim. Píla RS), buchou̯ sa do ňéj aňi somár do kopi sena (Košťany n. Tur. MAR) - žart. veľmi, bezhlavo sa zaľúbil

buchnúť si dok. turč expr. vypiť si, opiť sa: buchnúť si (Mošovce MAR)

a buchnem päsťou do ≈ a uhodím pěstí do
Buchne slúchadlom a zháňa ≈ Praští sluchátkem a shání
Jozef Nader a buchol ≈ Jozef Nader a bouchl
kopol alebo buchol už ≈ kopl nebo bouchl už
Szokolik a buchol päsťou ≈ Szokolik a bouchl pěstí
v dome buchli dvere ≈ v domě bouchly dveře
V dome buchli dvere ≈ V domě bouchly dveře
zvolám a buchnem päsťou ≈ zvolám a uhodím pěstí
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a buchla ma do ≈ and punches me in
ako buchli dvere auta ≈ a car door slam
buchli dvere a na ≈ back door slamming and
buchli dvere na aute ≈ a car door slam
Dvere zavŕzgali a buchli ≈ Doors squeaked and slammed
Na aute buchli dvere ≈ A car door slammed
povedal a buchol ma ≈ said he, clapping me
zdvihol hlavu a buchol ≈ raised his head, bumping
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu