Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

brvno -a -vien/-ván s.

1. väčší hrubý kus dreva: nakladať b-á na voz; b-á mosta

2. šport. priečna časť brány: lopta sa trela o b.

nevidieť b. vo svojom oku nevšímať si vlastné nedostatky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
brvno ‑a ‑vien/‑ván s.; brvienko ‑a ‑nok s.

brvno -na brvien/brván s.

brvno -na brvien/brván s. 1. ▶ dlhší kus hrubého (otesaného) dreva: hrubé, dubové brvná; tesať, píliť brvná; naskladať haldy brván; most zbitý z brvien; starý dedinský dom z borových brvien [M. Zelinka]; Drevená ohrada stála neďaleko sútoku. Zhlobili ju z topoľových brván. [I. Habaj]
2. šport. ▶ priečna časť futbalovej brány: trafiť b.; priamy kop skončil na brvne; strela pod brvno; Lopta sa odrazila od brvna a roztrepotala sieť. [Ľ. Jurík]
parem. v cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí vlastné chyby nevidí, a druhého chyby zveličuje
brvienko -ka -nok, zried. brvience -ca -nec s. zdrob. expr.: studená Bystrá, preklenutá iba takým kyvotavým brviencom [M. Urban]

brvno p. klada


klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu • brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvnezrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zrubyhradatrámtrámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám

p. aj hrada1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brvno, -a, -vien/-ván str. dlhý kus hrubého dreva (i otesaný): voziť, nakladať b-á, tesať b-á, sedieť na b-e

V cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí (prísl.) vlastné chyby nevidí, a druhého chyby zveličuje;

brvnový príd.: b-á stena;

brvienko, -a, -nok, zried. i brvience, -a, -nec str. zdrob.

brúno p. brvno


brvno s. (brúno) strsl, zsl, strspiš dlhšie hrubé drevo: Na Pieskach bolo ždi plno brún (Prievidza); Na píľe vaľkajú brúna (Čierny Balog BRE); Narichtujemo brvná na koľešňu (Kociha RS); Sedzeli tan že na takích brvnách pri hrackéj (Ružindol TRN); Doviezli brúna na stavbu domu (Bánovce n. Bebr.)
F. ležali jako brvná (Bošáca TRČ) - bez pohybu, vyčerpaní; mocni chlob jag brevno (Studenec LVO) - urastený a silný !1d_b1_003670 brvnový príd.: brvnoví (Mošovce MAR)
L. brvnová sekera (Priekopa MAR) - ťažká sekera na brvná

brvno [be(e)v-] s hrubý kus dreva, klada; okresaný kmeň stromu: nass spolusused mel sud a neyake brwna (ŽK 1463); k stawany kupowal sem brwna (MOŠOVCE 1563); dano od prywezeny porezanich brwen (TRENČÍN 1586); do hory chodili sme na drewa, ano y brwna rubati (P. LEHOTA 1625); trabes: tram, brwno, tlusté drewo; tigillum: brwno gakekolwek k staweňu (KS 1763)
F. wydyss mrwu w oku bratra sweho a brewna, kterež gest w twem wlastnjm oku, neznamenass (CS 18. st) prehliadaš svoje veľké chyby; brvnový, brvenný príd urobený z brván: plty brwenne ((BYTČA) 1605); plt prywezli brwenu k potrebe meskey (ŽILINA 1610); koncža parkanu masstalky brwenne (DUBNICA n. V. 1720); trabicus: tramowy, brwnowy (KS 1763); subst b-é s adm poplatok odvádzaný miesto brván: brweneho dawagy spolecžne f 14 d 40 (K. N. MESTO 1690 E)
P. tpn montem Berveno Haradistye (v Turci 1263 VSS); brvience [-ce, -čo], brvienko [-ven] dem: brwiencza prywezly (ŽILINA 1610); brwienecz sme bili narubalj (P. LEHOTA 1625); brwyenco na zapjeranje kotlaroweg chiže (ŽILINA 1693); trabecula: tramček, brwenko (KS 1763)

Brwno_1 Brwno Brwno_2 Brwno
brvno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) brvno zopakoval, tentoraz bolo z toho brvno . Artmedia si vytvorila tlak,
G (bez) brvna sa okrem Hvoľkovej strely do brvna už nič mimoriadne neudialo.
D (k) brvnu pritom sami sme takmer slepí kvôli brvnu vo vlastnom. Takýto druh
A (vidím) brvno 45. min. Dobiaš trafil hlavou brvno . Po obrátke boli hostia
L (o) brvne minúte ich strela skončila na brvne . Treba vyzdvihnúť dobrý výkon
I (s) brvnom pokus, ktorý preletel tesne nad brvnom . V 33. min Uškovič črtajúcu sa
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) brvná nesmiete zastať. Tie obrovské ťažké brvná sú také pevné, že ich tak ľahko
G (bez) brván zrubov konštruovaných z hrubých brván . K výtvarnému pôsobeniu domov
G (bez) brvien chatrčiach z eukalyptových brvien a rozmanitých popínavých rastlín.
D (k) brvnám čierne od dechtu a priskrutkované k brvnám pod nimi. Drevené polery. Zo zálivu
A (vidím) brvná snehu po pás, ako sme sťahovali brvná k rieke, ako sme pálili konáre,
L (o) brvnách Alebo som cvičila na pohodených brvnách , akoby to bola kladina. Ja som
I (s) brvnami kolesá ťažko naložených vozov s brvnami , ktoré furmani vozili od Baského

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu