brvno -a -vien/-ván s.
1. väčší hrubý kus dreva: nakladať b-á na voz; b-á mosta
2. šport. priečna časť brány: lopta sa trela o b.
● nevidieť b. vo svojom oku nevšímať si vlastné nedostatky
brvno -na brvien/brván s.
brvno -na brvien/brván s. 1. ▶ dlhší kus hrubého (otesaného) dreva: hrubé, dubové brvná; tesať, píliť brvná; naskladať haldy brván; most zbitý z brvien; starý dedinský dom z borových brvien [M. Zelinka]; Drevená ohrada stála neďaleko sútoku. Zhlobili ju z topoľových brván. [I. Habaj] 2. šport. ▶ priečna časť futbalovej brány: trafiť b.; priamy kop skončil na brvne; strela pod brvno; Lopta sa odrazila od brvna a roztrepotala sieť. [Ľ. Jurík] ◘ parem. v cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí vlastné chyby nevidí, a druhého chyby zveličuje ▷ brvienko -ka -nok, zried. brvience -ca -nec s. zdrob. expr.: studená Bystrá, preklenutá iba takým kyvotavým brviencom [M. Urban]
brvno p. klada
klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu • brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvne • zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby • hrada • trám • trámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám
p. aj hrada1
brvno, -a, -vien/-ván str. dlhý kus hrubého dreva (i otesaný): voziť, nakladať b-á, tesať b-á, sedieť na b-e
● V cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí (prísl.) vlastné chyby nevidí, a druhého chyby zveličuje;
brvnový príd.: b-á stena;
brvienko, -a, -nok, zried. i brvience, -a, -nec str. zdrob.
brúno p. brvno
brvno s. (brúno) strsl, zsl, strspiš dlhšie hrubé drevo: Na Pieskach bolo ždi plno brún (Prievidza); Na píľe vaľkajú brúna (Čierny Balog BRE); Narichtujemo brvná na koľešňu (Kociha RS); Sedzeli tan že na takích brvnách pri hrackéj (Ružindol TRN); Doviezli brúna na stavbu domu (Bánovce n. Bebr.) F. ležali jako brvná (Bošáca TRČ) - bez pohybu, vyčerpaní; mocni chlob jag brevno (Studenec LVO) - urastený a silný !1d_b1_003670 brvnový príd.: brvnoví (Mošovce MAR) L. brvnová sekera (Priekopa MAR) - ťažká sekera na brvná
brvno [be(e)v-] s hrubý kus dreva, klada; okresaný kmeň stromu: nass spolusused mel sud a neyake brwna (ŽK 1463); k stawany kupowal sem brwna (MOŠOVCE 1563); dano od prywezeny porezanich brwen (TRENČÍN 1586); do hory chodili sme na drewa, ano y brwna rubati (P. LEHOTA 1625); trabes: tram, brwno, tlusté drewo; tigillum: brwno gakekolwek k staweňu (KS 1763) F. wydyss mrwu w oku bratra sweho a brewna, kterež gest w twem wlastnjm oku, neznamenass (CS 18. st) prehliadaš svoje veľké chyby; brvnový, brvenný príd urobený z brván: plty brwenne ((BYTČA) 1605); plt prywezli brwenu k potrebe meskey (ŽILINA 1610); koncža parkanu masstalky brwenne (DUBNICA n. V. 1720); trabicus: tramowy, brwnowy (KS 1763); subst b-é s adm poplatok odvádzaný miesto brván: brweneho dawagy spolecžne f 14 d 40 (K. N. MESTO 1690 E) P. tpn montem Berveno Haradistye (v Turci 1263 VSS); brvience [-ce, -čo], brvienko [-ven] dem: brwiencza prywezly (ŽILINA 1610); brwienecz sme bili narubalj (P. LEHOTA 1625); brwyenco na zapjeranje kotlaroweg chiže (ŽILINA 1693); trabecula: tramček, brwenko (KS 1763)