brigadírka [-d-] -y -rok ž. plochá voj. čiapka
brigadírka [-d-] -ky -rok ž.
brigadírka [-d-] -ky -rok ž. ⟨fr. ~ tal.⟩ ▶ plochá čiapka so štítkom, obyč. súčasť uniformy: vojenská, policajná b.; vyobliekaný dôstojník v parádnej uniforme so šviháckou brigadírkou [P. Sever]; Pred ním stál vrátnik v dokrčenej brigadírke. [L. Ballek]
brigadírka -y ž. ‹f < t› čiapka so strieškou
brigadírka p. čiapka
čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)
brigadírka, -y, -rok ž. hovor. vojenská čiapka so strieškou
brigadírka ž. vojenská čiapka so strieškou: Oficieri nosili brigadírki (Návojovce TOP); brigadírka (Rozbehy SEN, Stupava BRA)