Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

brigáda -y -gád ž.

1. voj. teleso vyššie ako pluk: parašutistická b.

2. dobrovoľná výpomocná práca skupín al. jednotlivcov (najmä za soc.): žatevná, zemiaková b.; ísť na b-u

3. skupina brigádnikov: študentská, umelecká b.

4. prac. kolektív ako organizačná jednotka so spoločným cieľom (vo výr.): betonárska b.;

brigádny príd.: b. generál; b. spôsob práce

brigádny -na -ne príd.

brigádny -na -ne príd. ▶ súvisiaci s brigádou, vojenskou formáciou, vojenským zväzkom: brigádna jednotka

brigáda -y ž. ‹f < t›

1. voj. taktický zväzok menší ako divízia: tanková, delostrelecká b.

2. dobrovoľná výpomocná práca skupín al. jednotlivcov: žatevná, zemiaková b.; ísť na b-u

3. skupina účastníkov brigády 2, brigádnikov: chmeľová, študentská b.;

brigádny príd.

brigádny → brigáda

brigáda, -y, -ád ž.

1. vyššia vojenská jednotka (obsahujúca obyč. dva pluky): paradesantná b., partizánska b.;

2. dobrovoľná pracovná skupina: pracovná b., dobrovoľná b., uhoľná b., kultúrna b., strojové, budovateľské, výrobné, komplexné, dlhodobé b-y, b. socialistickej práce; úderná b. b. úderníkov, pren. predvoj

● ísť na b-u, byť na b-e pracovať ako brigádnik;

brigádny príd.: b. veliteľ; voj. zastar. b. generál; b-e stredisko

brigádny p. brigáda