brigáda -y -gád ž.
1. voj. teleso vyššie ako pluk: parašutistická b.
2. dobrovoľná výpomocná práca skupín al. jednotlivcov (najmä za soc.): žatevná, zemiaková b.; ísť na b-u
3. skupina brigádnikov: študentská, umelecká b.
4. prac. kolektív ako organizačná jednotka so spoločným cieľom (vo výr.): betonárska b.;
brigádny príd.: b. generál; b. spôsob práce
brigáda -dy -gád ž.
brigáda -dy -gád ž. ⟨fr. ‹ tal.⟩ 1. ▶ vojenský zväzok zložený z práporov, delostreleckých oddielov a z jednotiek bojového a logistického zabezpečenia: samostatná b.; delostrelecká, protilietadlová raketová b.; príslušník tankovej brigády 2. ▶ pracovný kolektív plniaci spoločnú úlohu: betonárska b.; záchranná brigáda hasičského a záchranného zboru; Čo povedia vo fabrike, čo povedia chalani v brigáde? [R. Moric] □ brigáda socialistickej práce (v rokoch 1958 – 1989 v bývalom Československu) titul získavaný formou kolektívneho súťaženia, skr. BSP 3. ▶ dobrovoľná výpomocná práca jednotlivcov al. skupín (najmä za socializmu) obyč. pri sezónnych poľnohospodárskych prácach: zemiaková, chmeľová b.; zorganizovať brigádu; Vracala sa opálená zo žatevných brigád. [V. Handzová]; Rybári sa stretávajú na brigádach pri čistení a zarybňovaní vodných tokov. [VNK 2001] 4. ▶ skupina dobrovoľných pracovníkov, brigádnikov: študentská b.; b. chlapcov a dievčat s motykami 5. ▶ dočasný pracovný pomer (obyč. pri sezónnych prácach, pri zastupovaní neprítomného pracovníka a pod.): krátkodobá b.; hľadať, nájsť si brigádu; ísť na brigádu do zahraničia; V lete si čosi zarobil na brigáde v družstve, aby rodičia nemuseli platiť celú svadbu. [R. Čižmárik]
brigáda -y ž. ‹f < t›
1. voj. taktický zväzok menší ako divízia: tanková, delostrelecká b.
2. dobrovoľná výpomocná práca skupín al. jednotlivcov: žatevná, zemiaková b.; ísť na b-u
3. skupina účastníkov brigády 2, brigádnikov: chmeľová, študentská b.;
brigádny príd.
brigáda, -y, -ád ž.
1. vyššia vojenská jednotka (obsahujúca obyč. dva pluky): paradesantná b., partizánska b.;
2. dobrovoľná pracovná skupina: pracovná b., dobrovoľná b., uhoľná b., kultúrna b., strojové, budovateľské, výrobné, komplexné, dlhodobé b-y, b. socialistickej práce; úderná b. b. úderníkov, pren. predvoj
● ísť na b-u, byť na b-e pracovať ako brigádnik;
brigádny príd.: b. veliteľ; voj. zastar. b. generál; b-e stredisko
brigáda ž. i brigád m. 1. voj. vyššia vojenská jednotka, obsahujúca obyč. dva pluky: Celá brigáda vojska sa pristehovala gu nám (Kameňany REV); Dvanástá moskofská brigáda (Blatné MOD); Naš brigat perši bul v švarmľiňiji (Haniska PRE) 2. nov. obyč. neplatená dobrovoľná práca: Fčera som robil ocovi brigadu, bo buduje chľivek (Ostrovany SAB); Brigadňikou malo bulo na brigadze (Úbrež SOB)
brigáda ž vyššia vojenská jednotka: když se pod ginssj brigadu generalowe a sstabalský officiry wysylagu; ty brigaderowé, který spolu ze swu brigadu massirowati musegu (Kur 1782)