brieždenie -nia s.
brieždenie -ia s. ▶ čas pred blížiacim sa východom slnka; syn. svitanie, úsvit: hmlisté b.; začiatok brieždenia; krátko, tesne pred brieždením; Noc sa už prechýlila do brieždenia, ale oni nemohli zaspať. [Ľ. Zúbek]; pren. krvavé brieždenie nášho storočia [KŽ 1954] vojnový začiatok storočia ▷ ↗ i brieždiť sa
brieždenie p. úsvit 1
úsvit 1. čas pred blížiacim sa východom slnka: pracovať od úsvitu • svit • svitanie • brieždenie: vstávať pred svitom, svitaním, brieždením • rázsvit (Felix) • poet.: predsvit (Vajanský) • rozbresk (Zúbek) • zorenie (Sládkovič)
2. p. začiatok
brieždenie s. miest. csl svitanie, rozvidnievanie: Na briéžžení hovorí: „Stan hore, kone uš pítajú`` (Dol. Súča TRČ); rano ešči na brieždžeňu (Niž. Šebastová PRE); briežďeňá (Hor. Lehota DK); bréždeňej (Málinec LUČ); briźdžeňe (Okruhlé GIR)