brička -y -čiek ž. ľahký vozík na dopravu osôb
brička -ky -čiek ž.
brička -ky -čiek ž. ⟨poľ. ‹nem. ‹ román.⟩ ▶ ľahký odpružený koč na prepravu obyč. dvoch osôb ťahaný koňmi: dvojkolesová, štvorkolesová b.; voziť sa v bričke; červená brička s lucernou [L. Ballek]
brička -y ž. ‹poľ < n < román› ľahší nekrytý osobný povoz so sedadlami nad kolesami
brička p. vozík
vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík • kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru • taliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači • fúrik • táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach • kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík • rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)
brička, -y, -čiek ž. ľahký voz na dopravu osôb: Ľahké bričky dochádzali a dovážali hostí. (Vans.) Cestou vŕzgavala poštárkina brička. (Žáry)
brička ž. strsl, jzsl, vsl ľahký voz na dopravu osôb ťahaný koňmi: Išieu̯ som na koňíku, na bričke kupovať statok (Dol. Kubín); Dovézél sa k nám na bričce (Bošáca TRČ); Každu ňedzeľu še vožiľi na brički do koscela (Závadka SAB); bričkový príd.: bričková obruč (Rajec ŽIL); bričkovo uske rafi (Lipany SAB); bričôčka ž. zdrob. expr.: Išlo sa po ďeďinách z mäsom na takej bričuočke (Dol. Kubín)