Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst un

breh -u m.

1. pevná zem pozdĺž vodnej plochy: b. rieky, jazera, mora; piesočnatý b.; voda vystúpila z b-ov vyliala sa

2. kopec, stráň, svah, úboč: ísť dolu b-om, hore b-om

→ tichá voda b-y myje, podmýva;

briežok -žka, briežik -a m. zdrob. k 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
breh ‑u m.; brehový

breh -hu pl. N -hy m.

breh -hu pl. N -hy m. 1.pás pevnej zeme pozdĺž vodnej plochy: skalnatý, piesočnatý b.; morský b.; brehy rieky; ľavý, opačný, západný b. jazera; doplávať, vystúpiť na b.; vytiahnuť čln na b.; mesto leží na obidvoch brehoch rieky; rieka vystúpila z brehov rozvodnila sa; Špeciálnu konštrukciu spustili do mora štyri kilometre od brehu. [NP 1988]; pren. Na druhom ideovom brehu stál zástup predovšetkým nemeckých historikov. [M. Kučera] majúcich opačný názor
2. ▶ naklonená časť terénu; syn. svah, úboč, stráň: stúpať hore brehom; spúšťať sa dolu brehom; Kdeže u nás družstvo, na takých brehoch. [V. Mináč]
parem. tichá voda brehy myje/podmýva zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť
briežok -žka pl. N -žky, briežik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2: mierny, strmý, trávnatý, holý b.; spúšťať sa z briežka; cesta vedie hore briežkom; brežisko -ka -žísk s., v sg. i m. zvel.: strmé b.

-eh/46183±128 6.05: substantíva m. neživ. N+A sg. 45571 príbeh/22645 priebeh/7756 sneh/5699 breh/3184 beh/3004 postreh/808 obeh/652 kolobeh/554 rozbeh/452 lieh/213 nábeh/161 výbeh/145 súbeh/133 (7/165)

-h/409035±2094 4.88: substantíva m. neživ. N+A sg. 204929→204913
+299
−297
vzťah/28702 návrh/25486 príbeh/22645 trh/15415 obsah/14660 druh/10240 okamih/10096
+59
−67
priebeh/7756 sneh/5699 rozsah/5593 juh/4614→5292
+0
−202
zásah/4650 dosah/4274 dlh/4224 okruh/3646 breh/3184 roh/3172 kruh/3083 beh/3004 (91/24092)

breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevidelistranabok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

2. p. svah


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

breh, -u m.

1. stena koryta a okraj zeme pozdĺž rieky, jazera, rybníka, mora: pravý, ľavý b. rieky, morský b.; na b-u rieky, mora; rieka vystúpila z b-ov vyliala sa; loď priplávala k b-u; mesto leží na ľavom b-u rieky na ľavej strane

tichá voda brehy myje (podmýva) (prísl.) o tichom človeku so skrytými zlými vlastnosťami;

2. úboč, stráň, kopec, vrch: ísť, bežať dolu b-om, hore b-om;

brehový príd.;

briežok, -žka/-žku i briežik, -a m. zdrob. k 2

breh m.
1. miest. csl svah, úbočie: Tan zme zase išľi čez horu, do brehu, kin zme prišľi po ten majer (Lišov KRU); Cesta ide hore brehom (Vaďovce MYJ); Každi verch ma južni a žimušni brech (Smižany SNV)
F. breh jag dach (Smižany SNV) - prudký svah, zráz; hore brehom pomáli, dole brehom nenáhli (Lukáčovce HLO) - konaj rozvážne, pomaly ďalej zájdeš
2. strsl, čiast. zsl i vsl okraj koryta rieky, kraj jazera, pobrežie: Hať pri mľine bíva, abi breh ňebralo (Slov. Pravno MAR); Chlapci išľi po tom járku a tej rake vo vilučovaľi na brech (V. Lom MK); Seďeli na brehe potoka (Návojovce TOP); Ľad bul pod brihami (Fintice PRE)
F. cicha voda brehi mije (Trebišov) - o zdanlivo miernom človeku; dvúch brehóv sa chitá (Bošáca TRČ) - kalkuluje na dve strany
3. trn kolmá stena v hliníkoch, pieskovišťiach ap.: Kone nám popadali z brehu a dolámali si nohi (Ružindol TRN); Z brehu za humni sa ottŕhali také kusiská, tan sa brala hlina - to bóv hlinník (Brestovany TRN)
4. strmá cesta, ktorá sa zarezáva do svahu, závoz: brich (Žalobín VRN); briežok, briežtek i briežtiček m. zdrob. expr. k 1: Čez zimu zme sa ďeťi choďile sankúvaťi dou̯ká brieškom ta na cestu (Čelovce MK); Sa to ňezdálo, a je to veru poránní briéžek (Chocholná TRČ); Okolo Komárna sa ňeňi brehi, sa len také briešťeki (Návojovce TOP); Ti idz na brežek merkovac, či stamadz ňepujdze (Spiš. Podhradie LVO); briešťiček (Bošáca TRČ); briščok (Červenica PRE); brežisko m. zvel. expr.: Dole tím brežiskom na tích sánkach sťe sa mohli aj zabiť (Lapáš NIT)


brežisko p. breh


briežok, briežtek, briežtiček p. breh

breh m
1. mierna stráň, svah, úboč, vrch: osmynu wynohrada na Hornich horach pod brehom (TRNAVA 1568); hore brehom od knazowey luky (ŽILINA 1622); v prostrednyem brehu uhorya (ZÁHORCE 1721); grumus: kopec, breh (KS 1763)
2. stena koryta rieky, okraj zeme pri vode, pri mori: pole až do gedneg starey thone na brzeh (BYTČA 1484); na brzehu Wahu (P. BYSTRICA 1566); kameni hrube na breh Oravy vyvažeti (ORAVA 1625);
x. pren náb k brehu wečneho blahoslawenstwy se dostaty (Le 1730) stať sa blahoslaveným
F. tiche vody brehy podmjwagj (SiN 1678) o nečakanom, obyč. zlom správaní tichého človeka
P. tpn Jezenew seu Obres (Úbrež 1337 VSO); -ový príd: litoralis: brehowy, pri brehu bydljcj; marginalis: brehowy (KS 1763); littoreus: brehowy, brežný (AP 1769); brežný príd brehový, pobrežný: hlučenj wlnobjtj morskeho, které se o skali brežne tlauklo (PT 1796)
L. b. gazda kt. sa staral o breh rieky: minarom desatom, ktery pri moste robily, a brežnym gazdom dwom rano na palene dano den 8 (ŽILINA 1729); b-á lastovica zool brehuľa obyčajná Riparia riparia: Riparia: wodna lastowka, breznj lastowice (GU 1793)
P. atpn Mathias Brezny (BRVNIŠTE 1592 U1)


brežný p. breh

Breh Breh Břeh Břeh
breh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) breh
G (bez) brehu
D (k) brehu
A (vidím) breh
L (o) brehu
I (s) brehom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) brehy
G (bez) brehov
D (k) brehom
A (vidím) brehy
L (o) brehoch
I (s) brehmi

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum MARTINSKÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZLATÉ MORAVCE
Urbanonymum POVAŽSKÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEREĎ
Urbanonymum VNÚTORNÝ ČERVENÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)
Urbanonymum VONKAJŠÍ ČERVENÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dvesto metrov od brehu cents mètres de la rive
na jeho pravom brehu sur sa rive droite
na ľavom brehu riečky sur la rive gauche du rio
pravom brehu riečky, ktorá la rive droite du rio qui
pravom brehu rieky, kde la rive droite,
rozprestierala na ľavom brehu étendait sur la rive gauche
sa na protiľahlom brehu la rive opposée se
sa zastavujú na brehu s'arrêtent sur la berge
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu