brechot -u m. brechanie, štekot: b. psov;
pren. expr. b. guľometov
brechot -tu m.
brechot -tu m. ▶ opakovaný krátky zvuk charakteristický pre psa, brechanie; syn. štekot: chrapľavý, ostrý, zúrivý, žalostný b.; Vánok k nám z diaľky privieval ozvenu divého brechotu psov. [KŽ 1960]; pren. expr. b. guľometov viacnásobný ostrý zvuk pri paľbe
brechot p. štekot
štekot vydávanie krátkych prudkých zvukov (o psoch a iných psovitých zvieratách) • brechot: štekot, brechot psov, šakalov • zried. štek (Rázus)
brechot, -u m. brechanie, štekot: b. psa; pren. b. karabín (Horov)
brech i brechot m. strsl štekot, brechanie: Z velkím brechom prileťel, čo už ohlaz dával (Kráľ. Lehota LM); Strhou̯ sa veľkí brechod medzi psi (Prievidza); Zďaleka bolo počuď brechot psou (Návojovce TOP)
brechot p. brech