branný príd.
1. ozbrojený, vojenský: b-á moc, b-é sily
2. týkajúci sa povinnej voj. služby a obrany štátu: b-á výchova, pohotovosť; preteky b-ej zdatnosti;
brannosť -i ž. k 2: dni b-i
branný -ná -né príd.
branný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s ozbrojenými silami štátu; syn. vojenský: branné sily; branná moc súhrn zložiek ozbrojených síl a prostriedkov tvoriaci branný potenciál štátu; branná pohotovosť štátu stav, pri ktorom sa vykonávajú mimoriadne opatrenia zamerané na obranu štátu v prípade vyhlásenia vojnového stavu al. vypovedania vojny 2. ▶ týkajúci sa povinnej vojenskej služby a obrany štátu: branná výchova; branná povinnosť súhrn práv a povinností občana pripravovať sa v záujme štátu na jeho ochranu; preteky brannej zdatnosti; branné hry imitujúce vojenskú činnosť (pátranie, orientácia v teréne, sebaobrana)
branný týkajúci sa obrany (štátu), vojenskej služby • vojenský: branná, vojenská povinnosť; branná, vojenská pohotovosť • ozbrojený (s cieľom brániť, obyč. štát): ozbrojené sily, zložky
vojenský 1. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojskom: vojenská hodnosť, vojenská jednotka • zastar. vojenný: vojenná služba (Hviezdoslav), vojenné bubny (Felix) • branný: branná moc • ozbrojený: ozbrojené sily štátu • poľný • frontový: poľná, frontová nemocnica • vojskový
2. p. prísny 1
branný príd. týkajúci sa vojenskej služby, vojenský: b-á výchova, b-á pohotovosť, b-á povinnosť; b-á moc armáda;
brannosť, -ti ž. schopnosť, spôsobilosť konať vojenskú službu, branná výchova: dni b-i
branný príd ozbrojený: tritisíce Španielů v jeho moc dal branných junaků (ASL 1675- 1756); b-ou rukou ozbrojený: ktož doma hleda czlowieka s brannu ruku (ŽK 1473); ge (pútnikov) i brannou rukou po kragně woditi (StN 1785); b-á bašta, veža obranná: každa z tech bran byla brannymi dwema wěžemi osazena (HI 18. st)