branec -nca m. muž vo veku, keď podlieha povinnosti odvodu
branec -nca pl. N -nci m.
branec -nca pl. N -nci m. prv ▶ občan vo veku, keď podliehal povinnosti odvodu (spravidla k vojsku): nástup, výcvik brancov; skúška telesnej zdatnosti brancov; Vo vestibule na zemi sedí holohlavý branec s gitarou a bujarým hlasom spieva. [NP 1987]
branec, -nca m. muž odvedený pre vojenskú službu;
branecký príd.: b. preukaz