bralo -a brál s. vys., vyčnievajúca skala: strmé b., tatranské b-á;
bralisko -a -lísk s. zvel.
bralo -la brál s.
bralo -la brál s. ▶ značne sklonená skalná stena, na ktorej sa neudrží pôda ani zvetraná hornina: vysoké, strmé b.; vyliezť na vápencové b.; V bralách, roklinách a úžľabinách fičal a hvižďal vietor. [A. Bednár]; Len príliv plieskal o bralá. [M. Rúfus] ▷ bralisko -ka -lísk s. zvel.: Mocoval som sa s braliskami, driapal som sa cez strže. [R. Moric]
bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, bralo • skalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďaleka • útes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesy • zastar. bradlo: bradlá Tatier • úskalie • úskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny
bralo, -a, brál str. vysoká, vyčnievajúca skala: skalné b., horské b-á, strmé, vysoké, ozrutné b-á, tatranské b-á;
pren. niečo ozrutné podobné bralu: Vlny Dunaja bijú na bralá hradných múrov. (Stod.); ťažké bralá mrakov (Gráf)
bralo s. strsl vyčnievajúca veľká skala: Z eneho brala viťekala taká prameňistá voda, chutná a stuďená bola (V. Lom MK); bralo (Hor. Lehota DK, Bobrovec LM) L. chraškovo bralo (Dol. Tisovník MK) - mäkšia pieskovcová skala; bralový príd. v spoj. bralová voda (Pravica MK) - pramenitá voda
bralo s vysoká, vyčnievajúca skala: P. tpn ad petram Brala dictam (pri KRÍŽÍ 1359/ 1519); magnam petram vulgo Bralo dictam (v severnom Honte 1471/ 1753); luku w Krupinicy pod Prednim bralom (KRUPINA 1690)