brahman -na pl. N -ni m.
brahman -na pl. N -ni m. ⟨sanskr.⟩ ▶ príslušník najvyššej spoločenskej vrstvy v Indii, ktorý tradične býval kňazom: vzdelaní brahmani; Takto namaľované domy by mali patriť brahmanom. [InZ 2000] ▷ brahmanka -ky -niek ž.
brahman, bráhman, zastar. brahmín -a m. ‹sanskrit› príslušník najvyššej hinduistickej (prevažne kňazskej) kasty;
brahmanský, bráhmanský príd.: b-é učenie;
brahmanstvo -a s.
brahman, -a m. kňaz indického boha Brahmu, člen indickej kňazskej kasty;
brahmanský príd.: b-á kasta, b-á filozofia;
brahmanstvo, -a str. brahmanizmus
brahman, bramín m príslušník indickej kňazskej kasty: knezowe brahmanowe pry modlach služicy (KrP 1760); wissli ze sskoli sto braminu aneb mnichu (NHi 1791)