Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
berávať p. brať
bierať p. brať
brať nedok.
1. csl chytať
a. naberať, nakladať rukami, nástrojom ap.: No ďecko v ľeťe sa bralo do poľa, v zime bolo ľen v izbe (Žaškov DK); Običajňe sa brau̯ tag jedon-dva snopi domou pre hit (Lišov KRU); Ag bolo chlaňejšie, tak takie ťeplejšie kabáte zme si braľi (V. Lom MK); Pivo sa choďilo braď do pintákov (V. Maňa VRB); Ešče čosi išiel na humno brac a fajčel (Podmanín PB); No bereme na tú fóru, já hovorín dost! (Ružindol TRN); Dva tižňe kapusta kisňe f chiži a už ju bereme do pivňici (Sokoľ KOŠ); Buľi hrabanki, z nih me braľi domu pre kuri (Brezina TRB); Tam drevo braľi na vus (Sobrance)
L. brac fudamenti (Dl. Lúka BAR) - kopať základy pod stavbu; brac hrop (Sedlice PRE) - kopať hrob
F. brať šírku do štier metrou (Lišov KRU) - rukou siať na štvormetrovú šírku; bere jag baran na rohi (Brezina TRB), bere ja_kráva na rohi (Brodské SKA) - veľa, bez rozumu berie; braď na svoju dušu (Zázrivá DK) - zodpovedať; ňeber, co ňekupiš! (Markušovce SNV) - nedotýkaj sa drahého tovaru
b. zberať úrodu: Fčela na nožički, na chĺpki berie peľ (Ratkovo MAR); Na jar o Ozefku podrezuvali ščeli, tedi sa med bere (Mor. Lieskové NMV); Fazula sa bere ve žňách, to sa vitrhá (Hlboké SEN); Uš podajedne ronkľu bera, voźa (Dl. Lúka BAR)
L. bradz ľen (Ďačov PRE), brac konopi (Michaľany TRB) - trhať, vytrhávať zo zeme; bradz bandurki (Dlhé n. Cir. SNI) - kopať zemiaky
c. uzatvárať manželstvo: Dokonáuka bola u mladej ňevesti, čo hu išou̯ brať (V. Maňa VRB); Kedi ju brau̯, ta uona kazala, že eśče mlada dziuka (Sobrance)
L. brac sľub (Dl. Lúka BAR) - sobášiť sa
2. csl násilne brať, odoberať, rabovať, kradnúť: Ak pozor ňedau̯, tag mu jednu sekľi a u_sa bralo a svaďba sa rozišla (Detva ZVO); A mi zme sa prikradlej, dreve zme si pekňej bralej (Lešť MK); Svine sa též brali (v rabovke), aj sa dovézlo vína (Biely Kostol TRN); Brav dobré role ludom a gedri ín dávav, ked bola komasácija (Ardanovce HLO); Čelár bral čelán, kláte čo mu po zime nechali (Trenč. Závada TRČ); Aj čeli sú božie tvori, hladajú a ďe najdú, berú (Skačany TOP); Ňeber, co ňe tvojo! (Markušovce SNV); Tam take male chiški, to calu uľicu beru (Fintice PRE); Ňemci ot každoho braľi zbraňe (Brezina TRB); Bosorki braľi ot kravi mľeko (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. bere jak po kňazovi (Svätoplukovo NIT) - bezočivo všetko odnáša; bere jag veľka voda (Markušovce SNV); beré aj tan, dze si ňepoložil (Bošáca TRČ) - kradne, čo vidí; brau̯ hore, hora zala jemu! (Lutila KRE) - o pytliakovi, ktorý zahynul v hore; brat život (Jablonové MAL) - usmrcovať
3. csl kupovať; prenajímať: Ľudia to brali, akobi to bolo zadarmo (Košťany n. Tur. MAR); To ot štátu si brau̯ lúki (Kľak NB); Ňeská má cenu vivesenú a ber! (V. Maňa VRB); Malé ťi je to, ňeber to! (Svätoplukovo NIT); Ked brala do službi, mala si aj knišku (pracovnú) porá_dzebrat (Ružindol TRN); Bere šetko f šenku na borg (Brvnište PB); Teda ket sme tam bili vína brat, to dali vína bárkolko, ket sme tan dojednali (Mokrý Háj SKA); Ta mi tu źem brala na trecinu (Sobrance); braď na šati (V. Bielice TOP)
F. celí mesiadz na bradu berieme (Košťany n. Tur. MAR) - kupujeme na úver
4. miest. csl dostávať, prijímať, získavať: Pótporu beru, kerej beru (Málinec LUČ); Prídu aj dva hrobári a berú tristo korún za jamu (V. Maňa VRB); Pec sa pritkal a chleba očerveňel, a keď ňebral, dalo sa triesok (St. Bystrica KNM); To mi daľi podvišku, dokopi bereme ťiśic koruni (Sobrance)
5. miest. strsl i zsl vodiť, prijímať, priberať: Ženu si ňemohou̯ braď do baňe (Medzibrodie n. Or. DK); Konopné uťeráki ňebrali vodu, boli tvrdé (V. Maňa VRB); Decká berú ešče na zemáki (Trenč. Závada TRČ); Krmnák bere na seba (Lukáčovce HLO)
6. odvádzať (do armády, väzenia ap.): Šak to tak postupne sa bralo, tí moseli narukuvat (Biely Kostol TRN); Dal me brac (Zámutov VRN); Suhare to ľem do paľiva išlo a tera_šicko beru na užitek (Smižany SNV)
F. naj ce ďabol bere, šak peklo velke! (Vranov)
7. csl odnášať, strhávať (najmä o vode): Ňebolo ím aňi zem pridržiavať, aňi uťekať, lebo íh už voda začau̯a brať (Podkonice BB); Veliká voda sa valila a brala hide, šakovej doske, drevo (Čelovce MK); Voda brau̯a šecko (Záh. Ves MAL); Tote ouce, šicko bere, do chižoch voda idze (Vranov)
L. zboží bi bolo bralo skázu (Biely Kostol TRN) - bolo by plesnelo, hnilo
F. bralo me popod skuru (Letanovce SNV) - mal som trému; šerti ho berú (Rim. Píla RS) - je veľmi nespokojný, zúri; madz na dzecko kričela, aľe to voda bere (Fintice PRE) - akoby nepočulo; až ju skoro bralo o_toho huľukaňa (Hatalov MCH) - išlo jej na nervy
8. strsl, zsl zaberať, chytať; chutiť: Ribi ňeksú brať (Hor. Lehota DK); To je dobrí kosec, veľkí radog berie (Košťany n. Tur. MAR); Akosi zľe berie táto kosa! (Mošovce MAR); Orie sa žeľeznin a drevenin pluhon, ďe bola hrubá zem, tam bralo (Lišov KRU); Britva dobre berie (V. Bielice TOP); Ludé išli vát, jednému to bralo dobre, druhému to za_smeci prihánalo (Ružindol TRN); Ako ňeska ribi braľi? (Kšinná BÁN)
F. vraví, že mu ňebere (Svätoplukovo NIT) - že sa mu nechce jesť, ani piť
9. csl vnímať, chápať, hodnotiť (najmä vo frazeologických skladoch)
F. šag nech to slávní súd nebere tag hore! (Bzince p. Jav. NMV) - nech to tak prísne nehodnotí; ja tam boričel, aľe von to aňi hore ňebral (Kazimír TRB) - vôbec si to nevšímal; bere si to hore (Brodské SKA) - veľmi sa oddáva žiaľu; neber si to ta_k srcu! (Kuchyňa MAL) - až tak vážne sa tým nezaoberaj; ňeber do hlavi oddavanku, aľe učeňe! (Sobrance) - nemysli na ženenie, ale na štúdium; ja son to brala vážňe ako takuo ďiouča (Lišov KRU) - verila som tomu; ňetreba šetko braď za hotoví groš (Mošovce MAR) - neveriť všetkému, nedať sa oklamať; braď na ľachkú váhu (Rim. Píla RS) - nevenovať niečomu patričnú pozornosť; brávať, berávať i bierať nedok. opak. k 1: Zásťerki si berávaľi chlapi do sveta (M. Lehota PDZ); Mau̯ takí vozíčeg, čo skali vozievau̯, a brávau̯ si ho zo sebuof (Zuberec TRS); Naši chlapi si na čerešňe brávali aj po dva košiare (Čelovce MK); Ocedz brával do foroti jedzeňie pre pucňíkvo, chodzieval s pucámi až do Komárna (Brvnište PB); Brávali zme si do pola vodu ve žbánku (Modranka TRN); berávať (Lipt. Peter LM) k 2: Jä som nosila doktorovi, maslo on mi brávau̯ (Osádka DK); Já po štiri grajcáre biérám, šetko biérajú u žida (Bošáca TRČ); Brávali drustve na knišku, ale ked išól do penzije, ím nedávala (Brestovany TRN)
brať sa nedok.
1. csl zberať sa, odchádzať: Ber sa hore! (Hor. Lehota DK); Ber si hábi a ber sa mi hned z očí! (Revúca); Kam sa bere? (Bošáca TRČ); Ledvá si sa k nám dohebŕcav na ton deščennáku a uš sa bereš porát domo (Červeník HLO); A porá_ca manka brali, s truhle šati viložili do plachti (Ružindol TRN); Ale ze zemi žáden sa nebrau̯, nestávau̯ (Koválov SEN); Ber śe het! (Dl. Lúka BAR); I dzeci še do školi brali (Kokšov-Bakša KOŠ); Ta otti každi śe brau̯ do Kanadi (Závadka SOB)
2. i neos. csl začínať niečo robiť, chystať sa: Bralo sa na dašť (Zubrohlava NÁM); Som sa brala chľeba pic (Klenovec RS); Gdože je neskajšú dobu otkázaní brat sa po pítaní (Skalská N. Ves TRČ); Brala sa do bárjakéj roboti jag dziévka na vidaj (Malženice HLO); Dzifčata, chtori schopňejši, ta še beru do vareňa (Brezina TRB)
F. treba śe pomali už brac (Dl. Lúka BAR) - pripravovať sa na smrť
3. strsl, zsl prichádzať, ukazovať sa, smerovať: Otkeľ sä ďeťi berú, no to zme šetki ďeťi veďeľi (Žaškov DK); Ďe sa tu berieš? (Bodorová MAR); Muchi do svetla sa berú (Svätoplukovo NIT); Ňeboli to Lapášaňi, lebo sa brali takto krížom cez role (Lapáš NIT); Tedi sa brav (Váh) vádz jakosi na túto stranu, ňé jako ňeská (Šaľa)
4. csl uzatvárať manželstvo: Mi ke_dzme sa braľi, ftedi bolo šetko na ľíski (Ležiachov MAR); Prettím, jako zme sa mali brať, son choďévala sen, šag zme boli roďina (Lapáš NIT); Oddanci su takí, kerí sa majú brat (Dvorníky HLO); Na podzim sa brali (Brodské SKA); A kedi sa sceťe brať? (Dunajov KNM); Už jag vojak prišol a zme še braľi (Rozhanovce KOŠ); Ked zme śe z moju braľi, ta padal diśč (V. Šariš PRE); brávať sa nedok. opak. k 4: Brávali sa aj z rodzini, ale že to neni dobre (Bučany HLO); Aj chibní sa brávali, šag dzeci nemoseli bid ždi chibné, voláké nepodarené, mávali aj podarené (Lovčice TRN)
brať si nedok. csl uzatvárať sobáš, ženiť sa: Berie si hu za ženu (Bobrovec LM); A mláďencovi roďiča̋ ešťe stranu chiťiľi, len abi si hu ňebrau̯ (Žaškov DK); To (bitka) sa aľe ftedi stávalo, ke_ci brau̯ ženu z inokaďe (Detva ZVO); Bohatí si običajne brav gazdovskú ceru z bohaččého domu (Malženice HLO); Dobre rozmišľaj, keho sebe berež za ženu, źebi śi ňebanoval (Gelnica); brávať si nedok. opak.: Naší chlapci si brávali dzívčence aj z druhíh dzedzín, najma dze mali rodzinu (Brestovany TRN)
brávať p. brať
brávať sa p. brať sa
brávať si p. brať si