brána1 ž.
1. strsl, zsl veľký vchod do domu, dvora, ohrady a konštrukcia, ktorá ho uzatvára, vráta: Otvor bránu, idú naši! (Košťany n. Tur. MAR); Brána bola na dve kriela, otvárala sa lem čas potrebe (Čelovce MK); Brána mosí bid viššia ako visoko naložení rebrinák (Brodzany TOP); stodolná brána (Dvorníky HLO); humenná brána (Siladice HLO)
F. má hubu jako bránu (Bošáca TRČ) - má veľké ústa
2. pri svadobných zvykoch umelá prekážka zastavujúca svadobníkov: Viťiahľi krížon ces cestu reťas aľebo hradu ťaškú, cestu zatarasili a to sa zvalo brána (Lešť MK); Na dveroch śe spravela brana a maldi i starši družba muśeľi placic (Rankovce KOŠ); A potom brana śe postavila, juj, aľe veľo to ftedi pitaľi! (Buglovce LVO)
3. poľov. medzera v uzavretom kruhu poľovníkov: Strelci, čo scú nastriélad modz zajácóv, robá f kole bráni (Trakovice HLO)
4. tek, gem obšitie na výstrihu mužskej košele: brána (Tlmače LVI, Rybník REV)
5. tek, jzsl svadobný koláč (rozličnej formy) z kysnutého cesta: Na svaďbu sa robili bráni (V. Zálužie NIT); Volakedi sa na svadbu napéklo mrvánoch a brání (Hrnčiarovce n. Par. TRN); brána (Hul VRB, Pernek MAL, Nitr. Hrádok NZ); bráni (Siladice HLO, Brodské SKA)
brána2 ž. strsl, zsl, spiš, šar hospodárske náradie na kyprenie, čistenie a zrovnávanie pôdy: Ťeraz už drevenie bráni ňieto (Detva ZVO); Zapieruvaná brána zle brání (Vaďovce MYJ); Z branami śe braňi (Dl. Lúka BAR); žeľezne ostre brani (Smižany SNV)
L. ťašká brána (Nitr. Hrádok NZ), lechká brána (Kameňany REV) - druhy brán; brána jedzináčka (Brestovany TRN) - väčšia drevená brána; bránový príd.: bránová váha (Martin); bránové vážisko (Rajec ŽIL), bránové váški (Kúty SKA)
bránový p. brána2