bozkať dok. dať bozk, pobozkať: b. ženu, b. dieťa na čelo; b. matke ruku; vrúcne sa b-li;
nedok. i opak. bozkávať -a: ruky b-am pozdrav ženám, starším ľuďom
bozkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok.
bozkať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kanie sa dok.
bozkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok. (koho, čo) ▶ dotknúť sa perami, ústami pri prejave lásky, nežnosti, oddanosti a pod.; syn. pobozkať: b. dieťa, matku; b. niekomu ruku; b. niekoho na líce, na čelo; Otec si potykal s Marínou, bozkal ju na ústa. [V. Mináč]; Za moju mať jej bozkaj rúcho, mŕtvy. [M. Rúfus] ▷ nedok. ↗ bozkávať
bozkať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kanie sa dok. (ø; s kým) ▶ vzájomne sa dotknúť perami, ústami pri prejave lásky, nežnosti, oddanosti a pod.; syn. pobozkať sa: b. sa s priateľmi na rozlúčku; Bozkali sa na líca a ťukali sa čelami. [D. Dušek]; Sedeli na zoschnutom liste, bozkali sa, nerozprávali. [J. Kot] ▷ nedok. ↗ bozkávať sa
bozkávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (ø; s kým) ▶ vzájomne sa dotýkať perami, ústami pri prejave lásky, nežnosti, oddanosti a pod.: nežne, vášnivo sa b.; b. sa s niekým na verejnosti; bozkávajúci sa párik; Stískali sa ako medvede, bozkávali sa ako Rusi. [L. Ťažký]; Naučila sa bozkávať. Bozkávali sa šialene, zadŕžajúc dych. [V. Mináč] ▷ dok. ↗ bozkať sa
bozkávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo) ▶ dotýkať sa perami, ústami pri prejave lásky, nežnosti, oddanosti a pod.: b. niekoho na čelo, na ústa; b. dieťa na líčko; b. ruku žene; Moje pery sa presunú na jej hrdlo a bozkávam ju na hladkú pokožku. [LT 1998] □ [ruky] bozkávam starší pozdrav ◘ fraz. bozkávať ruky niekomu prejavovať prehnanú vďačnosť ▷ dok. ↗ bozkať
bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)
bozkať, -á, -ajú dok. (koho, čo) dať niekomu bozk: b. niekoho, b. niekomu ruku, b. niekoho na čelo, na ústa, na líce; bozkala ho dlhým vrúcnym bozkom (Vaj.)
● ručičky na bozkanie (Tim.) krásne, nežné;
nedok. bozkávať
|| bozkať sa dať si vzájomne bozk;
nedok. bozkávať sa
bozkávať, -a, -ajú nedok. (koho, čo) dávať niekomu bozky: b. niekoho, b. niekomu ruky, bozkávanie rúk, náruživé bozkávanie
● ruky bozkávam starší konvenčný pozdrav ženám z vyšších spoločenských vrstiev (v buržoáznej spoločnosti): Oh, ruky bozkávam, milostivá. (Stod.);
dok. bozkať
|| bozkávať sa dávať si vzájomne bozky;
dok. bozkať sa
bočkať p. bozkať
boškať p. bozkať
bozkať dok. (boškat, bočkac) csl dať bozk, pobozkať: Tag uš potom, ked bola (nevesta) zavitá, tag hu došikovaľi a miseu̯ hu boskať (Lišov KRU); Niékerí sa vrtí z ručňíkom a kemu ho dá, musí si nan klaknút a boškajú sa (Rudník MYJ); Bośkal mi panovi ruku (Remeniny GIR); bočkac (Humenné) F. nohi mi možež boskac (V. Rovné BYT) - máš mi byť veľmi vďačný; boskaj ma, ko_ci hlavu do peci vopchám (Rim. Píla RS) - hrubé odmietnutie
bozkať [boz-, boš-] dk dotknúť sa perami úst, čela, ruky v citovom hnutí al. z úcty: co mne ma mila bozkala (AD 18. st); z libanim aneb z boskanim ruk mich mne uctil (MK 18. st); boškajíc ruku jeho (BR 1785); -ávať ndk: wydala sem, kdy Abraham z Janosskou se primali a boskawali (ZVOLEN 1640); husar gu dosty božkawal (KRUPINA 1743); x. pren expr bosskawa kabaty panom inspektorom (NOVOHRAD 1747) podlizuje sa