bosorák -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň;
bosorácky príd.: b-e čary;
bosoráctvo -a s. čarodejníctvo
bosoráctvo -va -tiev s.
bosoráctvo -va -tiev s. 1. ▶ schopnosť robiť čary, bosorovať, zariekať; činy bosorky al. bosoráka škodiace ľuďom; syn. čarodejníctvo, strigônstvo: Len kričal, že on vyženie zo mňa to bosoráctvo. [A. Chudoba]; Doktori sú od nemocí a baby od bosoráctiev. [V. Ferko] 2. ▶ v stredoveku nevysvetliteľné javy a úkazy, napr. živelné pohromy, náhle úmrtia al. hromadný úhyn dobytka, ktorých následky sa pripisovali ženám bosorkám spojeným s diablom: podozrievať, obviniť niekoho z bosoráctva; Za údajné bosoráctvo mučili, zatvárali a popravovali upálením aj na území dnešného Slovenska. [NO 2002]
bosorák -a m. ‹maď < turk› čarodejník, strigôň;
bosorácky príd.;
bosoráctvo -a s.
bosoráctvo p. čary
čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čary • čarodejníctvo • strigônstvo • bosoráctvo • mágia (tajomná moc): moderná mágia • zastar. vražba (Felix)
bosorák, -a, mn. č. -ci m. v ľudových predstavách človek, ktorý vie robiť čary, často rozprávková bytosť, čarodejník, strigôň;
pren. nadávka starému al. zlému človeku: Ach, starý bosorák štára po dome. (Vaj.) Preč ruky od Číny, prekliati bosoráci. (Brez.);
bosorácky príd.: b-e knihy (Min.);
bosoráctvo, -a str. čarodejníctvo, strigôňstvo
bosoráctvo s. strigônstvo, čarodejníctvo: Človek bi aňi ňeveriv, že ňiekerie osobi ešťe aj čilej prevádzajú bosoráctvo (Hliník n. Hron. NB); Jä neverím v bosoráctvo (Kameňany REV); Len pret chvílou tu bolo vajco, a už ho ňeňi, ton je voliake bosoráctvo (Návojovce TOP); Ňechcela poznadz ňijake bosoractva (Sedlice PRE)