bojovný príd. vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný, útočný; svedčiaci o tom: b. národ, b. duch, b-é mužstvo; b. pohľad, b-á pieseň;
bojovne prísl.;
bojovnosť -i ž.
bojovnosť -ti ž.
bojovnosť -ti ž. ▶ odhodlanosť, pripravenosť útočiť, presadiť sa bojom, bojovať; syn. útočnosť: veľká, neúnavná b.; nedostatok bojovnosti; zvyšovať b. vojakov; Jej mierna tvár sa odrazu zmenila, oči jej blýskali bojovnosťou. [V. Mináč]; publ. neuveriteľná bojovnosť všetkých hráčov; b. a elán mladého tenistu zvíťazil nad rutinou
bojovný príd. odhodlaný bojovať, vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný: b-á nálada (Kuk.), mať b-ého ducha; zaujať b. postoj, b. lesk v očiach (Tim.), b. ryk (Škult.), b. krik (Gráf); b-á manželka (Kuk.); b-é srdce (Vaj.); b-á pieseň;
bojovnosť, -ti ž.