bojovný príd. vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný, útočný; svedčiaci o tom: b. národ, b. duch, b-é mužstvo; b. pohľad, b-á pieseň;
bojovne prísl.;
bojovnosť -i ž.
bojovný -ná -né 2. st. -nejší príd.
bojovný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ (o človeku a jeho prejavoch) odhodlaný, pripravený bojovať, presadiť sa bojom; syn. útočný, bojový: b. kmeň; b. pud, duch; bojovná nálada, reč; publ. b. hráč; b. výkon; je mladší a bojovnejší; obe mužstvá predviedli rýchly, bojovný futbal; o víťazovi zápasu rozhodlo bojovnejšie srdce; zool. termit b. Termes bellicosus
bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá
porov. aj útočný
radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postoj • revolučný (op. evolučný): revolučné zmeny
2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • rázny • energický • rozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenia • nekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobom • bojovný • ostrý • útočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok polície • krajný: krajné stanovisko • bezohľadný • drastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diéta • rýchly • náhly • prudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava
útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívny • úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie • agresívny: agresívna povaha človeka • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • bojovný • bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily • dobyvačný • dobyvateľský • výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch • invektívny • napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok
výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo • dobyvačný • dobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výprava • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • agresívny • útočný: agresívna, útočná akcia • bojovný • bojachtivý • militantný: bojovné, bojachtivé, militantné sily • podmaniteľský: podmaniteľská vojna • expanzívny • rozpínavý: expanzívna, rozpínavá politika • koristný • koristnícky: koristné ciele
bojovný príd. odhodlaný bojovať, vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný: b-á nálada (Kuk.), mať b-ého ducha; zaujať b. postoj, b. lesk v očiach (Tim.), b. ryk (Škult.), b. krik (Gráf); b-á manželka (Kuk.); b-é srdce (Vaj.); b-á pieseň;
bojovnosť, -ti ž.
bojovný príd. nov. súvisiaci s vojenským bojom, bojový: Búl son f tanté vojne aj v bojovné línii a tu som (Kameňany REV); bojouní (Hor. Lehota DK)
bojovný príd 1. bojachtivý, výbojný: ginj že biwagj gako lwowe bogownj, swarliwý a ukrutny (SK 1697); bogowny národ (KS 1763); král bogowny a k rozssyreny rysse dichtiwy (PT 1778) 2. týkajúci sa boja, súvisiaci s bojom, bojový: wyhral na nich, vžiwagice kunsstu bogowneho (RUŽOMBEROK 1605); prepásal na seba zbrog swú bogownú w bitce (KB 1756); dobre ssťastj bogowne (KS 1763); -e prísl k 2: bellicose: po wogánsky, zpúsobem bogownjckym, bogowňe (KS 1763)