bojisko1 s. or, vsl časť stodoly, kde sa mlátilo cepami, holohumnica: Bojisko śe zoz žoltu hľinu vimascovalo (Široké PRE); buojisko (Or. Polhora NÁM)
bojisko2 i bojište s. miesto, kde sa bojuje: Na ruskíh bojiščáh moc chlapóv krpce zmétlo (Brestovany TRN)
F. krik stáu̯ aňi na bojisku (Kociha RS) - veľmi sa vadili