bojisko -a -jísk s. miesto boja: činnosť na b-u, správy z b-a
bojisko -ka bojísk s.
bojisko -ka bojísk s. 1. ▶ miesto, kde sa odohráva ozbrojený boj s nepriateľom; syn. front: bojiská druhej svetovej vojny; správy z bojiska; padnúť na bojisku; ujsť z bojiska; Hviezdne nebo nad nami sa nemá zmeniť na bojisko. [LT 1998] 2. expr. ▶ miesto, kde sa prejavuje veľké úsilie o dosiahnutie nejakého cieľa; syn. zápasisko, aréna: športové, politické, vedecké b.
bojisko miesto boja • front: správy z bojiska, z frontu • zápasisko (miesto zápasu)
p. aj zápasisko
bojisko, -a, -jísk i bojište, -ťa, -jíšť str. miesto, kde sa odohráva boj: ísť na b., vracať sa z b-a, padnúť na b-u (b-i)
bojisko1 s. or, vsl časť stodoly, kde sa mlátilo cepami, holohumnica: Bojisko śe zoz žoltu hľinu vimascovalo (Široké PRE); buojisko (Or. Polhora NÁM)
bojisko2 i bojište s. miesto, kde sa bojuje: Na ruskíh bojiščáh moc chlapóv krpce zmétlo (Brestovany TRN) F. krik stáu̯ aňi na bojisku (Kociha RS) - veľmi sa vadili
bojisko s miesto boja: P. tpn extirpatitiae Na Boyszkach (MIKUŠOVCE 1683)