bohoslužba -y -žieb ž. náb. obrady;
bohoslužobný príd.: b. jazyk použ. pri bohoslužbách, liturgický
bohoslužobný -ná -né príd.
bohoslužobný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s bohoslužbou, s náboženskými obradmi; používaný pri bohoslužbe; syn. liturgický, obradový: b. jazyk; b. úkon; bohoslužobné miesto; bohoslužobné knihy, predpisy, predmety; kaprál oblečený do bohoslužobného rúcha [F. Hečko]; Zvuky tichej, vážnej hudby a monotónneho bohoslužobného spevu zapletajú sa do slov kronikára. [J. C. Hronský]
bohoslužobný p. obradný 1, náboženský
liturgický ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený na náboženské obrady • bohoslužobný: staroslovienčina bola liturgickým, bohoslužobným jazykom Slovanov • omšový (súvisiaci s omšou ako náboženským obradom): liturgické, omšové piesne • kánonický (ustálený a presne určený na isté náboženské obrady): prepisovať liturgický, kánonický text • kniž. sakrálny: sakrálne obrady
náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť • duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia • kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne • kniž.: konfesionálny • zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory • cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad • bohoslovný • bohoslužobný • teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra • kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia
obradný 1. týkajúci sa obradu; používaný pri obradoch • obradový: obradný, obradový jazyk; obradové piesne, zvyky • kultový • kniž.: rituálny • rítový: rituálny tanec; rítové knihy • bohoslužobný (týkajúci sa cirkevných obradov): bohoslužobné texty, bohoslužobný jazyk • kniž.: sakrálny • sakramentálny: sakrálne predmety • ceremoniálny
2. p. slávnostný, vznešený 1
bohoslužba, -y, obyč. v mn. č. bohoslužby, -žieb ž. náboženské obrady: slávnostné, smútočné b.;
bohoslužobný príd.: b. jazyk, b-á reč, b. poriadok; b-é knihy, b. spev