bohoslovie -ia s. teológia;
bohoslovec -vca m. študent teológie;
bohoslovecký príd.: b-á fakulta
bohoslovec -vca pl. N -vci m.
bohoslovec -vca pl. N -vci m. ▶ poslucháč bohosloveckej fakulty; syn. teológ: bohoslovci tretieho ročníka; zbor bohoslovcov; celonárodná púť bohoslovcov; Už ako bohoslovec v seminári dostal od svojho špirituála usmernenie do života. [KN 2001]
bohoslovec p. teológ
teológ odborník v teológii, poslucháč teológie • bohoslovec
bohoslovec, -vca m. poslucháč bohosloveckej fakulty, teológ;
bohoslovecký príd.: b-é štúdiá, b-á fakulta, b-á učenosť