bohorovný príd. expr. veľmi pyšný, namyslený, povýšený: b. postoj, b-á istota, b. pokoj;
bohorovne prísl.;
bohorovnosť -i ž.
bohorovnosť -ti ž.
bohorovnosť -ti ž. expr. ▶ nadmerná sebaistota v správaní, v rozhodovaní a pod.; syn. povýšenectvo, suverénnosť: aristokratická b.; bezočivá, samoľúba b.; získať pocit bohorovnosti; Správal sa pokojne, ba suverénne, až som mu jeho bohorovnosť závidel. [M. Bútora]
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
bohorovný príd. rovný, podobný bohu: b. Agamemnon (Hviezd.), tyran b. (Žáry);
obyč. pren. expr. pyšný, veľmi namyslený: b-á namyslenosť (Jégé), b-á prezieravosť (Heč.), b-é mlčanie (Mráz), pyšný, bohorovný hlas (Tat.);
bohorovnosť, -ti ž.