bohorovný príd. expr. veľmi pyšný, namyslený, povýšený: b. postoj, b-á istota, b. pokoj;
bohorovne prísl.;
bohorovnosť -i ž.
bohorovne 2. st. -nejšie prísl.
bohorovne 2. st. -nejšie prísl. expr. ▶ s nadmernou sebaistotou, povýšenecky, suverénne: b. sa tváriť; bohorovne sa správajúci politici [Inet 2002]; Ako člen komisií a poradných zborov bohorovne vynáša súdy. [KŽ 1957]; Z dverí vyšla dáma a bohorovne kráčala ku schodíkom. [L. Ballek]
bohorovne p. pyšne 1
pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)
2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)
porov. aj pyšný 1