bohabojný príd. (v kresť. morálke) nábožný, cnostný, mravný: b. človek, viesť b. život;
bohabojne prísl.;
bohabojnosť -i ž.
bohabojný -ná -né 2. st. -nejší príd.
bohabojný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ (v náboženskej morálke) ktorý má úctu voči Bohu, ktorý je prejavom tejto úcty; žijúci podľa (náboženskej) morálky, podľa svedomia; syn. cnostný, pobožný, nábožný; op. bezbožný: b. človek, národ; viesť b. život; Kňaz, ktorý chce využiť pokojný nočný čas na bohabojné rozjímanie. [Ľ. Zúbek]
bohabojný p. nábožný 1, cnostný
cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva
p. aj mravný, bezúhonný
nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)
2. p. posvätný 2
bohabojný príd. bojaci sa boha, pobožný, nábožný, poriadny: b. človek, b-é deti, b. život;
bohabojne prísl.: b. žiť;
bohabojnosť, -ti ž.
bohabojný príd. v kresťanskej morálke pobožný, dobrý, statočný: Bou̯ jeden bohabojní vojáčik (Ďubákovo RS); U náz je bohabojní národ (Kameňany REV); bohabojní (Lukáčovce HLO)
bohabojný príd bojaci sa boha, nábožný: cechmistrow, kterižto by bilj pobožny, bohabogny (BAg 1585); bohabogny žiwot westj (KT 1753); žigú neb ze zaňechaňý bohabogních dobroďincuw neb z platu cýsarowího (BR 1785); subst b. m: bohabogni a pobožni to nečinia (TC 1631); -e prísl: usiluge se pobožne a bohabogne žiwim biti (MS 1758); -osť ž: szlustze vi tomu panu motznomu z szpravodlivu vernu bohabojnosztzu (DŽ 1752); pietas: pobožnost, bohabognost (KS 1763)