bohém -a m. človek (obyč. umelec) zámerne porušujúci spoloč. konvencie;
bohémsky príd. i prísl.: b. život
bohém -ma pl. N -mi I -mami m.
bohém -ma pl. N -mi m. ⟨fr.⟩ ▶ voľne, nekonvenčne žijúci človek, obyč. umelec, ktorý zámerne porušuje spoločenské zvyklosti: výstredný b.; umelecky cítiaci bohém; Pôsobil dojmom starého študenta, povaľača, bohéma. [R. Sloboda]; Videl sa v jej očiach taký, za akého ho pokladala: bohém, alkoholik, blázon, prelietavý, sebavedomý kohút. [J. Puškáš] ▷ bohémka -ky -mok ž.
bohém -a m. (bohémka -y ž.) ‹VM› voľne, nekonvenčne žijúci, často nadaný človek, najmä umelec (podľa názvu Čiech, lat. Bohemia, franc. Bohême; ako „Česi“ sa vo Francúzsku nazývali aj kočujúci Rómovia, odtiaľ označenie ľudí s neusporiadaným, nekonvenčným spôsobom života);
bohémsky1 príd.: viesť b. život; b. príbytok neporiadny;
bohémsky2 prísl.
bohém, -a m. ľahkomyseľne žijúci nadaný človek, najmä umelec;
bohémka, -y, -mok ž.;
bohémsky príd. i prísl.: b. život; b. žiť;
bohémstvo, -a str. bohémsky spôsob života