božstvo -a -tiev s. božská bytosť, boh (Boh): pohanské b-á
božstvo -va -tiev s.
božstvo -va -tiev s. 1. ▶ božská bytosť, boh: starogrécke, pohanské božstvá; klaňať sa božstvu; uctievať viaceré božstvá; Koril som sa jej ako nejakému božstvu. [D. Kováč]; Vyššie vrstvy nosili plášť po členky, plášte božstiev a vládcov boli bohato zdobené. [NP 1995] 2. ▶ podstata Boha, božská prirodzenosť, božský ráz, božskosť: b. Ježiša Krista; Božské osoby si nedelia medzi sebou jediné božstvo, ale každá z nich je celý Boh. [Katechizmus Katolíckej cirkvi 1999]
boh v náboženskom chápaní bytosť s nadprirodzenými schopnosťami • božstvo: bohovia, božstvá primitívnych národov • bôžik (v polyteizme božstvo nižšieho stupňa): pohania majú celú plejádu bohov i bôžikov • poet. hromovládca
božstvo p. boh
božstvo, -a, -tiev str.
1. božská bytosť, boh: háje posvätené rozličným božstvám (Vans.); nižšie b-á (Vlč.);
2. (bez mn. č.) božskosť, božský ráz: Rozumu odporuje i Trojica i božstvo Kristovo. (Jégé)
božstvo [-í] s náb božská podstata, božie vlastnosti, op. človečenstvo: ktere su obzwlastne wlastnosti tychto osuob w bostwy (BAg 1585); wiznawame Pana Krista biti pritomnim wedle bostwi y wedle člowečenstwi (TC 1631); dobročiněnj a zázraky weliké znamenj gest božstwi (MP 1718)