božskosť -ti ž.
božskosť -ti ž. 1. ▶ božská podstata, božský pôvod; božský ráz: b. Ježiša Krista; Lotosová tvár s nádychom božskosti. [J. Gregorec]; Človek hnaný túžbou po moci a po božskosti. [LT 1998]; Kráľovská hrobka sa stala symbolom faraónovej božskosti a jeho moci. [Inet 2004] 2. expr. ▶ vlastnosť toho, čo je vznešené, velebné, krásne: b. hudby, poézie
božský príd.
1. ako boh, pochádzajúci od boha, patriaci bohu, boží: b-á bytosť, b-á moc; b-é požehnanie (Kuk.); b-é zákony; Nech ma ruka božská chráni (Jégé) boh;
2. hovor. expr. znamenitý, výborný, nádherný, krásny: Počúvajte, božská Elena, nejdite! (Tim.) Ona v svojej zvláštnej božskej milote, ktorou si získala každého. (Jégé); b. nápoj (Ráz.) výborný, znamenitý;
božsky prísl.;
božskosť, -ti ž. náb. božská podstata