božiť sa -ží sa -žia sa bož sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie (sa) nedok.
božiť sa -ží sa -žia sa bož sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie nedok. ▶ potvrdzovať pravdivosť niečoho, sľubovať niečo s odvolaním sa na Boha; syn. dušiť sa, veriť sa: Železničiarova žena oči prevráti, duší sa, boží. [K. Horák]; Božil sa, prisahal, dával čestné slovo. [Š. Žáry] ▷ dok. ↗ zabožiť sa
božiť sa p. prisahať sa
prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)
božiť sa, -í, -ia nedok. veriť sa, dušiť sa, prisahať sa: Martin sa božil, že videl gazdinú pod pecou. (Vans.) Nepustím ani vlastného otca, boží sa desiatnik. (Gráf);
dok. zabožiť sa
božiť sa nedok. strsl, čiast. zsl zaprisahávať sa, veriť sa: Božiu̯ sa, že tam ňebou̯ (Pucov DK); Na chočva se nemoheš hneč božič (Kameňany REV); božiť sa (Prievidza; Mošovce MAR); božit sa (Lukáčovce HLO)
božiť sa ndk práv skladať prísahu, prisahať sa, veriť si: kdyz zenam przygde k bozbe, tedy ony samy se magi boziti; ktoz se bozy wedle swedomi (ŽK 1473)