božený [-(j)n-] príd prisahaný, sprisahaný:
L. b. človek, b-í ľudia práv prísažný, -í, boženík, -ci: zadny bozeyny czlowiek nepotrzebuge swe ruky malowani dokazowat; Hostek zeswal giest bozenych lydi (ŽK 1473; 1488); božený syn zať (ako adoptovaný syn): Gassper Blaysa toho poldwora, ktereho byl kupjl od Mychala Woskare, sebe, synom swym wlastnym y gegich potomkom, synu swemu boženemu Pawlowy Woskarowy (pustil) (L. TRNOVEC 1604); božený brat švagor: Ossko Andrass s nimy dwema postawy tak sstestliwe chodil, že mu w Podhradgy mitny geho brat božený dal za nye wolow ssest (MALATÍNY 1622); -stvo s boženíctvo: zadny negma rychtarzem byti, lecz by prwe bywal byl bozeynikem a bozenstwa by swoboden byl (ŽK 1473)