boženík -ka pl. N -íci G -kov m.
boženík -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ (v minulosti) člen obecného výboru, prísažný; neskôr obecný sluha: Otec bol v tom čase richtárom a ja som sa stal takrečeno jeho prvým boženíkom. [A. Chudoba]; Po dedine chodia exekútori, boženík bubnuje a dáva na známosť, že vtedy, tam a tam bude nová dražba. [M. Urban]
boženík, -a, mn. č. -ci m. zastar. člen obecného výboru (v starších časoch), neskôr obecný sluha: Boženík Jano Kúrňava doniesol predvolanie na odvod. (Urb.) Uňho radia sa boženíci o obecných veciach. (Kuk.);
boženícky príd.
boženík m. 1. strsl, čiast. zsl zastar. člen obecného výboru, neskôr obecný al. cirkevný sluha: Richtár a božeňíci - s trích čľenou pozostávau̯ celí víbor opce (Prievidza); Božeňíci boľi cirkevňí slúhovci (Ozdín LUČ); Boženníci pijú krčme, zvolili nového richtára, dáva prískočné (Návojovce TOP); Božeňik chodžil z haľapartňu a vartovol (Turzovka ČAD) 2. zastar. pomocník predsedu mládeneckej organizácie: boženík (Rybany BÁN) 3. turč, jor prút, ktorý nosil pastier al. obecný sluha gazdom pri vianočnom vinšovaní: Pastieri nosili po domoch boženíki, tam de mali statok (Val. Dubová DK); božeňík (Sučany MAR)
boženík [-(j)n-] m práv člen dedinského výboru, mestskej, stoličnej rady, prísažný: my foyt Gal y bozeniczy wyznawame (ŽK 1451); byl sem ya na ten czas w uradye bozenikom (TRENČÍN 1587); za richtarstvy maudreho a oppatrneho muze Matega Hrnciare pred maudrimy a oppatrnimy bozeniky (TURANY 1602); w pritomnosti panow starssich a boženjkow (BÁTOVCE 1605); boženyk stolyčny (ŽILINA 1702); boženicy dedinssty (ORAVA 1740); -ov príd privl: pred bozeynikowym domem (ŽK 1473); -ícky príd: stuol bozeyniczky (ŽK 1473) funkcia boženíka; -íctvo s úrad boženíka: bozenicztwa na sebe neprigimagu (LEDNICA 1663); aby z boženictwa zloženy a zhodeny byl (NECPALY 1743)