boľševik -a mn. -ci m.
1. stúpenec boľševizmu
2. obyč. pejor. komunista;
boľševička -y -čiek ž.;
boľševický príd.: b-á strana; b-é spôsoby;
boľševicky prísl.: postupovať (po) b.
boľševik -ka pl. N -ici G -kov m.
boľševik -ka pl. N -ici G -kov m. ⟨rus.⟩ 1. hist. polit. ▶ stúpenec boľševizmu, radikálneho marxistického prúdu a ideí jeho hlavného predstaviteľa V. I. Lenina: ruskí boľševici 2. obyč. pejor. ▶ člen komunistickej strany, komunista: bývalý b.; Nikto si v tej chvíli neuvedomoval, že v tej búrlivej jednote väčšiny vstali noví boľševici. [G. Rothmayerová] ▷ boľševička -ky -čiek ž.
boľševik -a m. (boľševička -y ž.)
1. stúpenec boľševizmu 1, 2
2. obyč. pejor. komunista, socialista
boľševik, -a, mn. č. -ci m. (rus.) pôvodne prívrženec ľavého krídla bývalej ruskej Sociálnodemokratickej robotníckej strany (proti prívržencom pravého krídla, menševikom); starší názov komunistov leninovcov: Všesväzová komunistická strana (boľševikov) starší názov KSSS;
boľševička, -y, -čiek ž.;
boľševický príd.: b-á strana, b-á revolúcia, b-á taktika, kritika, morálka, výchova;
boľševicky prísl.;
boľševictvo, -a str. zried. boľševické názory, komunizmus (Fr. Kráľ, Heč.)