boľševik -a mn. -ci m.
1. stúpenec boľševizmu
2. obyč. pejor. komunista;
boľševička -y -čiek ž.;
boľševický príd.: b-á strana; b-é spôsoby;
boľševicky prísl.: postupovať (po) b.
boľševický -ká -ké príd.
boľševický -ká -ké príd. 1. hist. polit. ▶ súvisiaci s boľševizmom, prúdom ruskej sociálnej demokracie, súvisiaci s boľševikom: boľševická revolúcia; boľševická strana; b. režim 2. obyč. pejor. ▶ súvisiaci s boľševizmom, s boľševikom; charakteristický pre boľševika, člena komunistickej strany: b. postoj; b. režim; boľševické rovnostárstvo; b. spôsob myslenia; Neschopnosť občanov rozhodovať o vlastných veciach a odpor k slobode sú vlastné ľuďom s boľševickým myslením. [InZ 2001]
boľševický príd. k boľševik, k boľševizmus;
boľševicky prísl.
boľševik, -a, mn. č. -ci m. (rus.) pôvodne prívrženec ľavého krídla bývalej ruskej Sociálnodemokratickej robotníckej strany (proti prívržencom pravého krídla, menševikom); starší názov komunistov leninovcov: Všesväzová komunistická strana (boľševikov) starší názov KSSS;
boľševička, -y, -čiek ž.;
boľševický príd.: b-á strana, b-á revolúcia, b-á taktika, kritika, morálka, výchova;
boľševicky prísl.;
boľševictvo, -a str. zried. boľševické názory, komunizmus (Fr. Kráľ, Heč.)