bludisko, -a, -dísk i bludište, -ťa, -díšť str.
1. miesto, kde možno ľahko zablúdiť, labyrint: Rad priestranných izieb podobal sa zrkadlovému bludisku. (Urb.); podzemné b-á (Švant.); v tmavom bludišti hôr (Jégé); bludište dvorov a chodieb (Fig.);
pren. zložitá, zamotaná situácia: vyviesť niekoho z b-a, nájsť východisko z b-a; zo zákerného bludišťa neznámych príčin (Urb.); bludisko dejín (Urb.);
2. anat. bludisko časť vnútorného ucha, labyrint