bludár -a m.
1. tulák: b. bez domova
2. kto učí bludy; cirk. zástanca bludov, heretik;
bludárka -y -rok ž.;
bludársky príd.
bludár -ra pl. N -ri m.
bludár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto má sklon túlať sa, kto sa nerád zdržiava doma; syn. tulák: b. bez domova; bol to večný b.; Kde si bol, ty bludár? - spýtal sa ho starý otec. [I. Habaj] 2. náb. ▶ pokrstený, ktorý popiera určitý článok viery al. o ňom pochybuje; zástanca odchýlky od oficiálnej vierouky kresťanských cirkví; syn. heretik, kacír: označiť niekoho za odpadlíka a bludára; V tomto kráľovstve sa manifestačne proti kresťanstvu prejavujú bludári a rozkolníci. [Inet 2000] ▷ bludárka -ky -rok ž.
bludár 1. p. tulák 2. p. odpadlík, kacír
kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretik • bludár: stredovekí kacíri, heretici, bludári • pejor. úchylkár • odpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenec • poblúdenec
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš
bludár, -a m.
1. kto sa rád túla, tulák, pobehaj: Bez famílie je človek taký bludár. (Kuk.); stal sa bludárom bez domova (Vlč.); bludár bez mena (Botto);
2. kto učí bludy;
cirk. kacír al. inoverec: Umienil si priviesť týchto bludárov (židov) k rozumu. (Záb.);
bludárka, -y, -rok ž.;
bludársky príd.: bludár b. (zosilnené);
bludárstvo, -a str.
1. tuláctvo, blúdenie;
2. bludné učenie;
cirk. kacírstvo al. inoverectvo
bludár m. csl tulák, nestály človek, pobehaj: Gďeže si bou̯, ti bludár?! (Martin); Jano, to je bludár, ráz robí jennom mesťe, ráz druhom, ňiďe dlho ňevidrží (Návojovce TOP) F. noční bludár (Bošáca TRČ); Chodzí jak ten bludar, ňema ňigdzi mesca (Torysa SAB) - túla sa bludárka ž.: Z dákó bludárkó se oženil vo svete (Kameňany REV); bludárka (Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO); bludárisko m. zvel. expr.: Viprala som ho svetom, toho bludáriska (Kameňany REV)
bludár m 1. blúdiaci tvor, tulák: vespertilio: netopyr, trúlek, tulač w noci, blúdar (KS 1763); (vartovníci) na gakichkolwek bludarow pilni pozor dat budu (KOŠECA 1771); ony gakossto oprawdiwy bludare a tulačy trestani budu (NJ 1785-88) 2. kto vyznáva al. hlása bludy, odchýlky od oficiálneho učenia (v cirkvi ap.): pro rozeznánj tech bludarůw pápež narjďil (IA 1708); obrácenj odtržencúw a bludáruw (WP 1768); -sky príd k 2: bludarske učeni (TC 1631); sekty a bludarske cirkwy (MS 1758); -stvo [-í] s bludné učenie, kacírstvo: každá sekta gest bludarstwy (SPa 1716); blúdárstwj a odtrženstwj panuje mezy lidmi (WP 1768)