blud -u m. mylný názor, omyl; cirk. heréza: hlásať, šíriť b-y; zriecť sa b-ov
blud -du pl. N -dy m.
blud -du pl. N -dy m. 1. ▶ mylný názor, nesprávna mienka, pomýlený úsudok; syn. omyl, chyba: hlásať, šíriť bludy; zamotať sa v blude; vyvracať b.; Po toľké roky som vlastne veril bludu! [P. Karvaš]; Podstatou kampane je šírenie bludov a lží. [Pc 1995] 2. náb. ▶ popieranie určitého článku viery al. pochybovanie o ňom zo strany pokrsteného; odchýlka od oficiálnej vierouky kresťanských cirkví; syn. heréza, kacírstvo: hlásať, šíriť b.; upadnúť do bludu; obžalovať z bludu; žiť v blude; zriecť sa bludov 3. lek. ▶ porucha úsudkovej činnosti, nevyvrátiteľná chorobná predstava: paranoidné bludy; b. nepriateľstva
blud 1. náuka protiviaca sa oficiálnemu (pôvodne cirkevnému) učeniu, oficiálnej ideológii • kacírstvo: kacíri neradi odvolávali svoje bludy, kacírstva • heréza • bludárstvo
2. p. chyba 1
heréza zásadnejšia odchýlka od oficiálnej vierouky kresťanskej cirkvi • kacírstvo • bludárstvo • blud
chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýb • omyl: omyl v rátaní • mýlka: to bola osudná mýlka • nedostatok: bojovať proti nedostatkom • zápor: práca má veľa záporov • blud: zriecť sa bludov • nedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrením • nenáležitosť • hriech: bolo by hriechom neurobiť to • prechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatu • prestrelok: odpusťte mi môj prestrelok • expr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelec • hovor. expr. kopanec • kniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux pas • subšt. kiks: kiks obrancu
2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiálu • defekt: opraviť defekt • porucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motora • nedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániť • nespis.: vada • závada
3. p. slabina
blud, -u m.
1. nesprávny názor, nesprávna náuka, omyl;
cirk. náuka protiviaca sa oficiálnemu cirkevnému učeniu: hlásať, šíriť b-y; upadať do b-u, poznať svoj b., veriť b-om, žiť v b-e
● ľud. byť, žiť na (ľudskom) blude žiť, byť na svete: Už všetci tam na božom súde, len ja ešte tu na blude. (Vans.)
2. psych., lek. chorobná predstava;
3. zried. blúdenie: Náš blud počal sa od hostinca. (Kuk.)
blud i blúd m. 1. strsl, šar nezmysel, omyl, hlúposť: To je blut, šva ti pódáš (Kameňany REV); Dakedi poviš taki blut, co človeg bi na ric śednul ot smichu (Babin Potok SAB); blút (Bánovce n. Bebr.) F. do blúdu šemotí (Dol. Lehota DK), rospravia do bludu (Torysa SAB) - rozpráva nezmysly; ňerob blud v dome (Torysa SAB) - nevyvolávaj nepokoj, zmätky; vo blut sveta (Martin) - nezmyselne, slepo, bez rozumu 2. zried. klamstvo, lož: Kedi ti povit pravdu, ňigda, furd ľem tote bludi?! (Široké PRE) 3. zried. pomätenosť: S tich staroscoch śe človeka blut chita (Studenec LVO) 4. turč expr. túlavý človek: To je blud ďiouča (Priekopa MAR)
blud m 1. blúdenie: gestli kto konie se gme anebo ginssyho dobytka, czoz w bludie chodie (ŽK 1454) blúdia; x. pren ty jdeš pravú cestú, jiní v bludech brodí (ASL 1676) 2. nesprávny, chybný názor, vzdialenie sa od pravdy; náb náuka protiviaca sa oficiálnemu učeniu: kdy (sektári) len Krista kažj, bar y bludy miessagj, dobre čiňj (TP 1691); že se sstjtj a wzdaluge wsseliakého kacirstwa a bludůw (RW 1702); abys ňegak proti prawde ňeučynil bludu (GV 1755); error: blúd, chyba, hrjch, winna; menda: chyba, blúd, omyl, wada (KS 1763)